Vyhľadávanie
Sen
– najzložitejšie veci
majú najjednoduchší názov –
... byť tak niekedy
čiernou slnečnicou,
alebo štvorlístkom,
alebo by mi miesto toho
stačilo byť motýľom,
čo má veľa kvetov a veľkého vtáka.
bodka
... alebo byť všetkým
a tým istým...
alebo zubatým slnkom,
čo má mokré lúče,
opitou vyhriatou zemou,
alebo krtkom v nej.
... alebo popolom na mesiaci,
spáleným triezvym mesiášom,
rozplynúť sa ako ten lúč,
či motýľ s veľkým vtákom,
vytriezvieť.
Alebo by som chcel byť
vyschnutým tušom,
bielou piskľavou myšou
v laboratóriu,
alebo jednoducho byť tým, čím som.
... veršom.
jeseň
ach tie moje výkriky
tie moje rozložité situácie
čo vyžadujú niečo viac ako pomyselnú
samotu
totiž
holé stromy vzývajú budúcnosť a možno
boha
totiž
ja keď som nahý a neviem
čo s tým vzývam smútok aby
odblúdil
niekam inam
inde
zablúď smútok
aj keď sa vrátiš (a ty sa vrátiš)
teraz odblúď
totiž
chcem si spraviť na vrchole vŕby
smútočnú zádušnú omšu
za to že ťa už nemám
ale
prosím
neprezraď to
tvojmu budúcemu pánovi
žiarlil a blúdil by ako ja
nechcem to nechcem
chcem byť so svojimi stromami
so svojou zimou
úprimnou zimou
zimný večer
za oknom sa končí sneh
a mesiac so strážnikom mierne pripití
sa vydávajú na obchôdzku.
Ten prvý má náhle menej vypité
ale aj tak stále stráca rovnováhu
uteká a vracia sa s beztiažovým slovom
ktorého teplo
roztápa strážnikove stopy
xxx
mesiac a mŕtvy strážnik sa ruka v ruke
vydávajú
na obchôdzku
nevidno im do tváre
8. 8. 1994
I.
most bol suchý a slnko horúce
tráva dlhá a konáre krivé
všetko do seba zapadalo
a predsa – dym. len ten dym
čo zo mňa vychádzal
len ten dym dym
nepatrím tu
II.
mal by si byť statočný
povedať si sú iní a sú na tom ešte horšie
mal by si byť statočný a povedať si
vonku prší a ty si sedíš v suchu
vonku sa bojuje a ty nevieš čo s mierom
mal by som si povedať
nie si taký hlúpy a sú aj hlupší
aj nervóznejšíchudobnejšípriemernejší
sklamanejšíkonfliktnejší
je viacej tých čo sa pretvarujú
mal by som byť statočný a
napriek tomu že nie som na tom
absolútne super
mal by som
žiť
máš chlieb, čo viac,
viac chceš?
lásku?
improvizácie
– zniemitualiibnrachid, preklepávam
točosompísalvčeraaniejenijakéiné a,
je len tento stav –
vysvietim ti tvoju predstavu
spolupráca ja + ty
všetko je rovnaké splynuté
splynuté...
teba to nemrzí
však vieš že ani mňa
škoda, že neviem prísť na to,
ako to chcem povedať
xxx
čiže samota
šťuk
konečný verdikt
škoda že nechápeš ako by som
to chcel vyjadriť
xxx
však máš slová – tak ich používaj
to si povedala
a nechala si ma samého rozplynutého
v tvare hmlyvločkykvapky
ty
a
však máš slová-tak ich používaj-to si povedala
tak ich teda budem
teda
podoby, túžby, farby
dych
olupujúci z mojej tváre
tvoju hmlu
tmu
možno
aj ja raz vstanem z popola
ako bájny fénix
a v tom daždi mokvajúceho železa
precítim ešte raz odznova ten smútok
že smútok, cha...
obyčajnú jeseň
prsty a ich listy
sny
(a zase moje kiksy)
opadané strhané (tváre)
strhnuté sny
v zakrpatenej koži
jej póry upchaté mlčaním
je to
také
jednoduché
mlčať
abo
hovoriť
strhnuté
skrehnuté sny
možno vstanú (ako fénix)
a ja s nimi...
skúsim precítiť život cítiac
na sebe pohľady
rôzne a v podstate tie isté
tie isté a aj tak rôznoisté
rozozvučať, rozochvieť ich
dýchnuť na ne opitým dychom
chytiť ho za ruku
prebudiť
pretrhnúť dych
prejsť sa
prebudiť
pohladkať
navzájom sa cítiť
áno, to chcem
oslavy
v hlave a ústach chuť syrových koláčikov
vo mne je pár ja
vynorujú sa vtedy keď sa ja topím
je od nich nechutné že sa zdržujú v tvare
výkričníka
a nie
v tvare záchranného kolesa
..... aj to je druh istého sebapoznávania,
vyrovnanosti.
... aj to je druh istého citu...
viem, hovorím väčšinou len o sebe
možno ešte o nebi, hviezdach, láskach a
(zaseazase) možno ešte o všeličom inom
viem, viem tie tiene okolo mňa sú samé výkričníky
je ich veľa, veľa
veľa bez dokončenia
veľa bez bodiek
nedopovedané
moja hlava je tiež nedopovedaná
je moja, a predsa mi nič nepovie, nevysvetlí
„niekedy keď sa pozerám do zrkadla mi to pripadá,
akokeby som tú záverečnú fázu, bodku, akoby som tú
moju hlavu videl, ale o pár momentov vždy strácam
pocit istoty, či to zase predsa len nie je tieň“
Už mi to občas pripadá tak, akoby som sa to ja
plazil za nimi,
a pritom by to malo byť naopak.
NO NIE?
umierajúca báseň
vnímať, ako sa chvie
neviem, sedel som pri nej? / nevnímal som nič, aj keď som po
tom túžil / chcel som, aby sa chvela / niekedy to nestojí za nič /
niekedy je okolo mňa smrad, dym / robím si naprotiveň,
vzrušený, obkročujúci miestnosť, plávajúci v tom smrade teda /
neschopný cítiť / v d y ch o v a ť pach vydýchnutého /
vyrozprávaného / podaného
dalo by sa to vyriešiť / vnímať na stenách okolo seba len
zrkadlá / vnímavé peria / na rámoch okuliarnatých listov,
hovoriac si: predsa som načisto neohlúpol, nevidím predsa to čo
chcú iní / teda čo chcú / iní / teda
a predsa je to tak
profesorsky sa vzdialiť od ľudí / ich našpricovaných uší a len
vnímať, vnímať
bohovsky vnímať
vtedy som mal na jej stehnách cudzie ruky, triasla sa
vtedy to bolo teda dobré
necítil som
nezmietal som sa v mučivých, stále sa opakujúcich otázkach
prinútiac šepkať si sú cudzie sú cudzie / nie si ničím si len
cudzím pocitom / nie si / ničím máš na rukách cudzie prsty /
články /
cudzie skúšajúce preniknúť do spoznateľného sveta / cudzie
články
a v nich cudzie mäso / mäso s obojakým a / a predsa
bohovsky sa smiať / to som vtedy chcel
míňalo ma to, neuveriteľne ma to míňalo / poskakovali mi na
ušiach príjemné ohníčky, do pŕs, do ich bradaviek sa vracali ako
zvrátené, oplzlé, hnusné, predom nevyjasnené zimomriavky
nešlo o to, byť sám sebou
chcel som byť ňou
s ňou
raz / niekedy / ma to pristihlo / možno aj viackrát –
nepamätám sa / nutkanie / obratne uskočiť,
len tak, z prče uskočiť / bez strachu
zosnovať nespočetne veľa pohnútok, dôvodov prečo
uskočiť...
miesto: prst márne klope na tmu / je to tak / ležíš pri nej,
priviazali ťa k nej / keď sa možno preberieš v hocijakom pajzli
teda, teraz a tu, tu a teraz a naopak zas a znova, ostáva tu ten
fakt / bol si pri nej
vnútorný hlas: zabil si ju, zabil
tasí kopy kníh ako korunný dôkaz / svedkov nemá...
opis: zamrežovaný pohľad cez pootvorené viečka,
neuveriteľne
skúmavý pohľad do šera
cítiš ju?
nevníma ma / leží a nechveje sa / neberie / neberie ma
na vedomie
vždy keď sa mi zdá, že je najhoršie, počúvam rozprávky
o krajine kde bolo všetko nechcené / aj ona sama
možnosť výhovorky?
neexistuje / – nie je to veľmi duchaplné / nerozotvára to
myseľ
slintaví inžinieri budúcnosti poctivo / poctivo hľadia cez
kľúčovú dierku a závidia mi
nemajú čo
bol som pri nej / som pri nej / no a čo / viem, zatiaľ viem, že
sa mi nič, totálne nič nemôže stať
rozoznávam veci okolo mňa, clona sa stráca, už len veci /
ďalšie
a ďalšie
tak ako prvýkrát, tak ako vtedy / teda vtedy / je
nahá... hľadám
výraz na to vetranie / ... ú, chĺpky sa jej chvejú / aspoň tie
skúmam jej biele plátno prstami, mäso k mäsu, vrana k vrane
líha / odmietavý pohľad jej nalakovaných nechtov hovorí
o odcudzení / skláňam sa nad jej krásnym, snehobielym telom
a neviem, neviem, ako by som jej dlaňami postŕhal tie zrkadlá,
presvedčil ju o nutnosti spoznať sa tvárou v tvár... možno raz,
keď všetko šťastne prejde a ja sa budem frajersky premávať /
teda máva / po uliciach, možno si teda práve vtedy spomeniem
na tú sochu predo mnou, jej dlaň, jej pokoj, ako by ma chcela
pritesať k sebe, možno...
som nespokojný / nerozhodný / čo ďalej, áno je tu taká
otázka, čo ďalej?
fragment, tichý moment
nevykričané nadávky / tichá žlč
nositeľka obrovskej, prázdnej spomienky
ťažkotonážnik
za akých okoloností by som bol radšej ticho? neviem
za hocijakých / tak ako teraz
zabil som ju
kĺže sa mi po duši, zachytáva sa / bolesť / neviem / kráča mi
po duši ako po jemnej nič netušiacej tráve, nezanechá stopy
alebo predsa
neviem
neodpovedám / nehľadám výraz / slabí / že vraj / vždy
mlčia
utešiť sa, musím sa utešiť
...
veľa si sľubovala od svojej smrti
kam vtedy smeroval jej pohľad?
spánok ju pohltil celú, ja nedúfam, nemám čas
mal by som ísť
šepkať nebu nado mnou nič netušiace frázy / na frázy ti seriem /
toľko použité
odklepnem každé zúfalstvo, zabudnem
musím ísť
pomaly vstanem, nahý vkročím do sveta, nechám ju spať,
jemne /
jemne privriem dvere, ale nezabuchnem
Nezabuchnem.
