Vyhľadávanie
Vanilka je piata pôvodná básnická zbierka autorky, ak nerátame výber z jej veršov Ihla, ktorý vyšiel v roku 2005. Autorka si ako vždy všíma detaily, ktoré robia život znesiteľným i nie, okrášľujú ho i zosmutňujú. Básne sa dajú čítať ako záznam jej dňa, nepokojného, splývavého, len naoko oddeleného od noci. Kniha Vanilka s ilustráciami Viery Kraicovej vychádza vo vydavateľstve Petrus.
O čo ide
Nemusím vedieť, o čo ide,
keď sedí predklonený
a chvíľu mlčí. Ticho
sa zarezáva do krvi,
štípe, vieš ho narušiť
iba pohybom, gestom, slová
sú prikryté a vyšívaná dečka,
ktorá ich chráni, akoby
bola mokrá, od sĺz,
od potu? Ochorel.
Dni u mamy
Dni u mamy sú pekné:
zavrieš sa v zadnej izbe
a robíš, sem-tam mamu
zbadáš na loggii, trhá
burinu medzi letničkami,
kontroluje trvalky, polieva.
Večer vyjdeš, rozprávate sa,
tiene na stenách šuchocú,
svetlo chladí ako kov,
dlhá noc striehne a spánok
prichytí sa ako srieň.
Ty
Turisti sa fotografujú, smejú,
pijú kávu, pozerajú, ty
do zeme, ako sa ženieš
rannými ulicami, papiere
v rukách sa ti ohýbajú,
náhliš sa na električku,
odkedy sa takto
izoluješ, neusmievaš?
Čosi sa stalo, uschol
med pod pokožkou,
slnko máš stále
už len za chrbtom.
Nevieš
Nevieš si vybrať: otvoriť,
neotvoriť? Zvonec ako
skalpel, reže samotu,
ktorá sa prichytila
ako imelo na tvojom
zadúšavom strome,
dávaš jej priestor,
podáva si ťa ako
tenisovú loptičku,
zo svojich rúk
do svojich.
Svieca
Svieca štíhla ako prst,
dlhý necht plamienka
sa šklbne, izba sa
trasie, steny akoby sa
zatvárali, dvere
zaškrípu. Vstupuješ tam,
stôl sa dvíha ako hrob,
okno tvrdne, náhrobný
kameň.
Sviečka vždy ti ožiari
mŕtve tváre; náhle
v cudzej izbe zažneš
svetlo, neosobné,
nezúčastnené,
husté ako sito.
Nič
Nič mu neprekĺzne,
ako si všíma, čo sa robí
okolo, všetko zachytáva
hasnúcimi očami, trpezlivou
rukou, stále rovnaký,
hoci tebe menia sa
nálady ako farby dňa,
v ktorom príde a ako
prvý raz sa ťa
dotkne.
