Vyhľadávanie
Patrí dnes u nás k móde, k dobrému tónu, byť chorý alebo aspoň užívať čím viac liekov. Ako tie párky s horčicou, ktoré odbory dávali bezplatne pracujúcim, keď prišli manifestovať na Prvého mája (neviem, či to ešte funguje): človek má na to akosi nárok, maličká pomsta za všetko odnímané, len hlupák nechá prepadnúť päť Kčs, keď zostane doma a ešte bude mať aj nepríjemnosti. Išiel som si teda na štátne trovy trochu ľahnúť do nemocnice, súc beznádejne zdravý. Zdravý ako býk v aréne.
Chlapec narodený v znamení Býka bude ako kytička a tá kytička bude ako býk. Nech sa varuje ostrých chirurgických a mäsiarskych nástrojov, červenej farby a oficiálnych osláv. Cigaretám a zdravotným sestričkám sa vyhýbať nemusí, práve naopak.
Za oblokom sa kníšu stromy v bielych plášťoch: alebo sú to lekári? A zeleň operačnej sály v mestskom parku... Väčšinou hlasov (vtáčích) nastáva jar. Parlament odsúhlasil ako všetko, čo mu predostrú, hoci niekoľko skrachovaných disidentov bolo celkom proti, zopár intelektuálov pomýlených podpísalo petície. Máj je tu, nedá sa nič robiť, nanajvýš ak na to kašlať. Na streche, na žrdi trepocem sa strachom: alebo je to zástava? (Celý som popletený od heráku a trávy a koksu). Rozbolel ma odrazu celý svet, aj steny, aj posteľ, aj okuliare a hodinky, rozbolelo ma úzkosťou a nepokojom ako Sörena Kierkegaarda alebo Bohumila Hrabala v poviedke Kouzelná flétna.
Omámený si groteskne predstavujem, že spisovateľ je maják, ktorého úlohou je len byť nehybne a stáť tuho a ležať v erárnom župane anonymnom a čumieť do stropu a sám. Ale aj svietiť, cestu tak ukazovať, smer a úskalia. Svietiť. Svietiť – ale čím? Podpálim svoje texty! To bude krásna, estetická žiara.
* * *
Aby som napísal poviedku. Mohla by byť zaujímavá vzhľadom na môj spôsob deformovania skutočnosti, kompozície, jazyka a štýlu, čo celkom zodpovedá realite, lebo taká dnes u nás je. Napísal som teda tak, ako vždy píšem, len som zmenil názov, dal viac odsekov a replík, pridal som dve-tri vatové strany. Kluci českí, naletíte mi? Nenachytali sa. Milan Jungmann i Ludvík povedali: nie je to poviedka, ale je to dobré.
Zase to bol len ten rapsodický spôsob narácie, povedal by Roland Barthes, keby to čítal. Poviedka potrebuje dej, príbeh, lineárny pohyb v čase i nadčase, postavy. Ale aj obyčajné samo slovo je už epickým dejom, má miesto v priestore, kategóriu času. Veď aké dynamické slová (pojmy) sú šľahačková torta, posteľ, revolúcia, Milica Ponická, bicykel, neha, smrť, večnosť a niektoré iné! A veta, majúca dramatické sloveso, prísudok, to je už hotový román.
Epika sa mi najlepšie píše v autobuse, podľa možnosti expresnom a klimatizovanom: akoby to zrýchľovalo dianie a tvorilo sujet. Na sedadle za sebou počujem klebetiť (literatúra je vlastne klebeta) staré baby: Predstav si, Anna, čo sa ti v Pukanci nedávno, tuším v auguste, nestalo. Zo päť vojakov v noci (a tá noc trvá už vyše dvadsať rokov) vtrhlo do domu a perverzne znásilnilo dievčinu, pannu. Niektorí sa potom zľakli svedomia či prokurátora, či vytriezveli a chceli sa ospravedlniť. A nevlastný dievčinin otec, vieš si to predstaviť? Vraj nak sa im nemiešajú do vnútorných záležitostí, bola to ich povinnosť a susedská pomoc a jej že sa to zapáčilo. Ech, babské povedačky.
Chlapec narodený v znamení Panny je bojazlivý a hanblivý. Zomrie od vysilenia či zadusenia v skrini u záletnej ženy, ktorej sa príde pospytovať na lieky proti žalúdočným bolestiam, keď tu sa zrazu vráti žiarlivý manžel, ktorý prinúti manželku, aby celý večer s ním konzumovala výrobky Československého priemyslu literatúry, štátny podnik a pozerala bratislavskú televíziu, no rádio Slobodu jej počúvať nedovolí. Osoba ženského pohlavia zrodená v tomto znamení nech sa vyhýba ostrým nábojom a prihorúcim jedlám a nápojom, ako aj tankom. Nech je opatrná v tme. V nijakom prípade však nesmie položiť kvety na miesta zavraždených obetí okupácie.
