Ukážka z diela

Vnútrozem

drží ma za ruku

moja vlastná ruka

to je tá pravá

čo je na všetko ľavá

chmatnúť

drapnúť

uchopiť

stlačiť

skrútiť

podržať

a nepustiť z rúk

neschopná

neúchopná

nesúca

svoju nesúcosť

ako údel

súca tak na

hompáľanie

popri tele

ako panák

na reklamu

debaklov

 

držím za ruku

vlastnú ruku

je to kalika

ktorej všetko

padá z rúk

ale nemám to srdce

zakrútiť jej krkom

a tak iba zatnem päsť

ale aj tak

aj tá najväčšia

najzazobanejšia

bankovka

z nej vypadne

na zem

pane vaša ruka

kričí za mnou

starena na zastávke

ostala zaseknutá

v otáčacích dverách

je mi jej ľúto

na končekoch prstov

sú odtlačky mojich dedov

 

 

tušil som možný omyl keď som pokladal jeho škvrny za stopy po atramente • hľadal som pisára ktorý má na svedomí tento sentimentálny príbeh aby som ho upozornil na rafinovanosť vdov a efektívnu krutosť detí • keď sa objavil predo mnou nabitý tou elektrinou od chvosta až po špičky nozdier myslel som si že sa chce iba nezáväzne pozhovárať • nedalo sa uveriť tomu že tento nádherný smrtonosný stroj nie je vybavený schopnosťou rozprávať divoké a zamotané príbehy o prehryznutom krku mláďat a jaskyniach v ktorých stareny varia temné čaje • zrenice jeho očí pulzovali a vydávali kryštalické svetlo • a ja som v tom mihotaní uvidel jedinú túžbu ktorá bola prosbou i rozkazom • zabi ma • hovorilo to svetlo • zabi ma opakovali v chóre drahokamy uložené na dne jeho pohľadu • zabi ho pridali sa falošní proroci a hovorcovia chrámov z plastov a kremičitanu • ako ťa mám zabiť princ z kráľovstva úzkych tráv keď som poslednú dýku nechal zabodnutú v chrbte bielej líšky ktorá mi spievala za dverami môjho zrubu celý čas mojej samoty • zabi ma aby som sa vymanil z opakujúcej sa slučky stále tých istých záberov • zabi ma slovom pohľadom túžbou použi všetky zásoby vrúcnej nenávisti a ničotnej vášne vojdi mi ukazovákom do hrdla a vytiahni z neho jazyk ako šmykľavé háďa uspi ma na doživotie príbehmi ktoré si rozprávate pri pulzujúcich obrazovkách zahuč mi do uší jednu z tých vašich neuveriteľných lží vytrhni mi chvost ako šnúru zo zásuvky alebo mi rozbi hlavu kameňom z katedrály v ktorej väzníte Boha • vbodni mi do chrbta pero ktorým aj tak už nič nenapíšeš otráv ma vodou z tvojho vodovodu alebo mi vlož pod jazyk mincu vašej meny za ktorú sa dá kúpiť všetko • a tak som tu objímam si nahé kolená a trasiem sa od zbabelosti zbierajúc franforce svojho strachu ktorým raz zabijem svojho brata

 

 

z vnútornej pýchy ktorej raz za čas podľahne každý

z nudy a zvedavosti stvoril som muža

precíznymi ťahmi som mu vykreslil tvár

ale telo som vymodeloval nedbanlivo

namočil ho do prvého príbehu ktorý šiel okolo

našil naňho dve-tri ledabolé zápletky

a potom ho nechal tak

 

a zatiaľ čo som podpisoval odmenu v honorárovej učtárni

a preberal jednu z výdatne dotovaných literárnych cien

 

môj chlapík tam stál

praskali mu líca šľahané vetrom

a oči mu zeleneli ako čínske porcelánové misky

 

 

všetci sme ich kreslili keď sme boli viac bezpohlavnými deťmi ako chlapcami a dievčatami s bimbáčikmi a škáročkami • tých panáčikov buratinov a pinocchiov s hlavami veľkými ako slnko a s pavúčími nohami • namiesto rúk sme im dávali tenké paličky pretože nás ešte nikto nepoučil že dlane sú na naberanie a náručia na zaberanie • taký pandrlák má všetko pred sebou môže byť zabijak či prezident alebo vodič smetiarskeho auta či preparátor motýľov • jeho tvár ešte nepoznamenalo kainovské znamenie • ešte sa nezačala odlupovať omietka z hladkých líc • a oči ešte nezískali farbu spálených listov a textúru roztrhaných zmlúv • bolesť: aká bolesť a kde veď trup ešte nie je rozdelený na srdce brucho a iné orgány ktoré majú bolieť • je to šťastný panák pre ktorého postavili osobné kasíno s predplatenými výhrami • nemá čím kričať a načo • nemá sa čím smiať niet dôvodu • nemusí dementovať svoje omyly a nezhrýza sa úspechmi iných • je ako slepá larvička vyliahnutá vo vlhčine ktorá dáva život životu • všetci sme kreslili tie základné tvary abstrahovane od nepodstatných detailov • čiara čiara štvorec štvorec kruh nebo peklo sever juh • bolo v tom všetko bolo to komplexné • dokonalé dokonané • a potom začali prichádzať učitelia a mentori školitelia a konzultanti a paličky vyrastajúce z trupu sa zmenili na naozajstné ruky na tie mäsožravé chápadlá na lyžice bagrujúce prachy a zmenky • a tá lízanková tvárička sa premenila na naozajstnú človečiu tvár • s grimasami úškrnmi a úškľabkami tvár zdrôtovaná kŕčmi povrch pod ktorým vybuchujú tikajúce tiky a zášklby • tvár skrivená nenávisťou a závisťou a nasratosťou • ústa ustaté a uši čo majú za ušami • a dietky bez ťarchy pohlaví sa zmenili na samcov a samice

 

 

kráčam mestom zhora nadol

kĺžem ním ako britva po hrdle

zosúvam sa ako zips na

dlhokánskom svetri

stretávam nás

lovcov ktorí sme stratili korisť

a tým aj inštinkty na prežitie

v húštinách neónov

po vreckách máme háčiky a silon

ale posledná obrovská vyza

odplávala dolu dunajom

pred desiatkami rokov

stretám smutné harfistky

ktoré svoje vyschnuté telá

nesú ako puzdrá

na krehký a vzácny nástroj

zavadziam nájomným hrdlorezom

i nedeľným zabijakom zo záľuby

dnes ma už traja odpravili

ale ja kráčam ďalej

lúštim šifry na popraskaných omietkach

vyzbieram injekčné striekačky

z pieskoviska materskej školy

a čítam evidenčné značky

na papuliach osobných áut

BL — AF to je to pravé číslo pre toto mesto

bratislava — mesto na dve hodiny

ale ako napísal dnes už odpísaný básnik

mesto ktoré môžeme nenávidieť

pretože ho nekonečne milujeme

Bože otče ak nás raz podrobíš skúške pokušením

nemusíš nás posielať na nijakú púšť

stačí keď okolo nás vystaviaš mesto

 

ako toto

(TRIO Publishing, 2014)