Vyhľadávanie
Emily zostala ležať na zemi tak, ako dopadla, viac sa už nepohla. Ruky mala položené voľne vedľa tela, akoby bola na lúke a slnila sa. Naširoko otvorené modré oči sa však nepozerali do neba, hľadeli do lustra visiaceho nad ňou. Dlhé svetlé vlasy mala rozložené okolo hlavy.
Svätožiara svietila na tmavom koberci okolo tváre, symetriu obrazu však začala kaziť rýchlo rastúca kaluž jasno červenej krvi, vytekajúcej spod jej pravého ucha. Andrej ju neudrel a keď aj do nej strčil, na čo si neskôr nevedel naisto spomenúť, tak iba veľmi slabo. Tak či tak, bola to jeho vina. Zhodil ju silou svojej nenávisti, ktorá z neho vytryskla ako prúd hnisu z prepichnutého vredu. Zľakla sa ho, o krok od neho cúvla, potkla sa a spadla; keď pri páde zavadila o roh stola, jej hlava smiešne nadskočila, akoby to bola hlava handrovej bábiky. Pozeral sa na ňu, ako tam leží bez pohybu, a uvedomil si tri veci. Aj teraz, takto a tu, je krásna. Už nikdy nebude nikoho milovať tak, ako miloval ju. A nikdy nikto, ani on sám neuverí, že to, čo sa stalo, nie je jeho vina. Oči Emily boli zrazu iné, stratila sa z nich iskra. Andrej si k nej kľakol a naklonil sa, aby lepšie videl. Buľva zrejme vyschla, veď prirodzená vlhkosť oka je udržiavaná žmurkaním a tu v teple izby sa tenká vrstva vody z nehybných očí rýchlo vyparila. Možno toto je tá chvíľa, keď sa hovorí, že duša opustila telo. Keď sa treba prežehnať a zatlačiť nebožtíkovi oči. Andrej vstal. Otočil sa, vyšiel z izby, prešiel na chodbu, zvesil z vešiaka bundu, zabuchol za sebou vchodové dvere, zbehol po schodoch dole, vyšiel na ulicu, dotiahol si zips na bunde ku krku, strčil ruky do vreciek, zodvihol plecia, sklonil hlavu, vykročil. Prišiel k autu, odomkol, nasadol, naštartoval. Zaradil jednotku a pohol sa. Zastavil ho až semafor, na ktorom svietila červená. Oprel sa do sedadla a zhlboka sa nadýchol. Cítil sa, akoby to bol jeho prvý nádych od tej nehody. Áno, bola to nehoda, veď toto nie je to, čo chcel. Toto určite nechcel. Nechcel jej ublížiť. Nechcel ju zabiť. Ale nie, čo si to nahovára, klame sám seba. Bola to vražda, on a len on je príčinou toho, čo sa stalo, nebyť jeho, ešte by žila, dýchala, rozprávala. Bola. On je tá príčina, zdroj, dôvod toho, prečo Emily už nežije. Právnici možno rozlišujú medzi zabitím a vraždou, medzi nehodou a úmyslom. Ako by však niekto mohol uveriť tomu, že po tom, čo sa medzi nimi udialo, nechcel, aby zomrela? Ako by niekto mohol po tom, čo sa stalo, po tom, čo mu urobila, čo i len na okamih uveriť tomu, že ju stále miluje, že ju nikdy milovať neprestal a že jediné, čo sa naozaj prihodilo, jediné, čo ho naozaj rozzúrilo, bola predstava, že ju navždy stratí. Ako tomu dokáže uveriť on sám.
