Ukážka z diela

Všetky žiarivé hviezdy

VŠETKY ŽIARIVÉ HVIEZDY 

Všetky hviezdy vysvietili

svoje piesne žiarivé

cez noc plné krásy sily

v tomto modrom zálive.

 

Trojčiarkové la la la la

do tiem ako výmenu

ranná hviezda vyspievala

Bohu trojjedinému.

 

Hviezdny koncert jasu plný

v nežnom pianissime

tíchne, mĺkne na výslní.

Aj my svoj hlas stíšime?

 

Zamĺkneme v dolcissime,

keď nám Slnko vychodí

vyladiť nás v svojom rýme

na slnečné východy?

 

LITÁNIE O HVIEZDE 

Otče z hviezdnych nebies,

Synu, žiarivá ranná hviezda,

Duchu, inšpirátor hviezd,

            zmiluj sa nad nami.

 

Hviezda z Božej mysle,

Hviezda zvestovateľka Slnka,

Hviezda milosti plná,

Hviezda nepoškvrnená,

Hviezda so svojím Staň sa,

Hviezda požehnaná,

Hviezda spievajúca Magnificat,

Hviezda, z ktorej vyžiarilo Slnko,

Hviezda panna,

Hviezda matka,

Hviezda múdra,

            ktorá vie, kedy má svietiť,

Hviezda skromná,

            ktorá vie, kedy má zhasnúť,

Hviezda najčistejšia,

Hviezda najjasnejšia,

Hviezda najkrajšia,

Hviezda nepoškvrnená,

Hviezda mlčiaca,

Hviezda adorujúca,

Hviezda slúžiaca,

Hviezda milujúca,

Hviezda milovaná,

Hviezda verná,

Hviezda morská,

Hviezda brána do nebies,

Hviezda krvácajúca,

Hviezda víťazná,

Hviezda s plameňom Svätého ducha,

Hviezda nanebovzatá,

Hviezda okolo Slnka krúžiaca,

Hviezda kráľovná,

            svieť nám na cestu.

 

HVIEZDA AKO SVEDECTVO 

Všetko robte bez šomrania a bez pochybovania,

            aby ste boli bezúhonní a úprimní,

            Božie deti bez hany,

            uprostred zlého a skazeného pokolenia,

            v ktorom žiarite ako hviezdy vo svete,

            sicut luminaria in mundo.

                        (Flp 2, 14 – 15)

 

U Matúša to čítame takto:

            Vy ste svetlo sveta...

            Ani lampu nezažnú a nepostavia pod mericu,

            ale na svietnik,

            aby svietila všetkým, čo sú v dome.

 

            Nech tak svieti vaše svetlo pred ľuďmi,

            aby videli vaše dobré skutky

            a oslavovali vášho Otca,

            ktorý je na nebesiach.

                        (Mt 5, 14 – 16)

 

Ján nebol svetlo,

            prišiel iba vydať svedectvo o svetle.

                        (Jn 1, 8)

 

Načo ešte potrebujeme svedkov?

                        (Mt 26, 65)

 

Vy ste toho svedkami.

                        (Lk 24, 48)

 

Keď na vás zostúpi Svätý Duch,

            dostanete silu

            a budete mi svedkami.

                        (Sk 1, 8)

 

Ježiša vzkriesil Boh,

            a my všetci sme toho svedkami.

                        (Sk 2, 32)

 

KOZMICKÝ HVIEZDNY PRACH 

Ak plačeš,

            že si stratil slnko,

            slzy ti zabraňujú vidieť hviezdy.

                        (Rabindranáth Thákur)

 

Hviezdy sa nehanbia,

            že sa zdajú ako svätojánske mušky.

                        (Rabindranáth Thákur)

 

Čím je noc tmavšia,

            tým sa hviezdy zdajú jasnejšie.

                        (Ľudová múdrosť)

 

Rukami som zovrel lúče Veľkého voza,

            nedaj, aby som nohami uviazol v bahne.

                        (Krings)

 

Hviezdy popadali z neba,

            a ja, prach, čože mám očakávať?

            Ceciderunt stellae de caelo,

            et ego pulvis quid praesumo?

                        (Nasledovanie Krista 3, 14, 4)

 

Hviezdy vidno,

            až keď sa zotmie.

                        (Denná skúsenosť)

 

Nebeské hviezdy, zvelebujte Pána.

Benedicite, stellae caeli, Domino

                        (Dan 3, 63)

 

ČLOVEK JÓB PREKLÍNA HVIEZDY 

Nech zhynie deň,

            keď som sa narodil,

            aj noc,

            keď povedali: Chlapca počala.

Nech zhasnú hviezdy za jej súmraku,

            aby na lúč svetla darmo čakala

            a aby jej ani zora nevzišla.

            Obtenebrentur stellae caligine ejus,

            expectet lucem et non videat

            nec ortum surgentis aurorae.

                        (Jób 3, 3.9)

 

Či vari modlitba

            nemá svoje hodiny blčiace vzburou a odbojom,

            v ktorom sa ston sužovaného človeka búri

            proti prvému a tajomnému ramenu Boha,

            ktorý ho drží?

 

A spontánna tichá modlitba

            je vari viac modlitbou

            ako tento úzkostlivý výkrik,

            ktorý Jób vrhá do tváre svojho Boha?

 

Pre nášho Boha, ktorý nás miluje,

            je aj výkrik úzkosti modlitbou.

            Áno, aj vzbura môže byť modlitbou.

                        (Messale e lezionario meditato 4, 545)

 

Svetlo, kdeže si, kde?

            Prines svoj plameň tomu, kto je bez ohňa.

 

Anjel bolesti spieval,

            nad tebou, žijúci, bdie Boh.

            V hustej temnote noci ťa pozýva k svojej láske,

            pod bolesťou skrýva svoju veľkosť.

 

Obloha je zatiahnutá hustými mrakmi.

            Lejak neustáva.

            V tejto strašnej noci som sa zrazu prebudil

            zo strachu pred smrťou.

            A lejak neustáva.

 

Blesk nakrátko ožiaril veci,

            aby zastrel všetko do ešte väčšej temnoty.

            Z diaľky zaznieva veľký spev.

            Duch ma unáša za ním,

            aby zastrel všetko do ešte väčšej temnoty.

 

Svetlo, kdeže si, kde?

            Prines svoj plameň tomu, komu chýba oheň.

            Hromy burácajú, vietor zavíja.

            Keď prejde skúška noci,

            nebude kedy vykročiť.

            Zapáľ plameň lásky v duchu.

                        (Rabindranáth Thákur, Gitándžali)

 

Všetky žiarivé hviezdy, chváľte Pána,

Laudate eum, omnes stellae et lumen.

                        (Ž 148, 3)

 

Z LISTOV S HVIEZDOU 

V Pánov deň som bol vo vytržení

            a počul som za sebou mohutný hlas

            ako zvuk poľnice hovoriť:

                        Čo vidíš, napíš do knihy

                        a pošli siedmim cirkvám...

 

Obrátil som sa,

            aby som pozoroval hlas,

            čo so mnou hovoril.

            A keď som sa obrátil,

            videl som sedem zlatých svietnikov

            a uprostred svietnikov kohosi

            ako Syna človeka,

            oblečeného do bieleho rúcha

            a cez prsia prepásaného zlatým pásom.

            Jeho hlava a vlasy boli biele

            ako vlna, ako sneh,

            a jeho oči ako plameň ohňa.

            Jeho nohy boli podobné kovu

            rozžeravenému v peci

            a jeho hlas bol ako veľký hukot vôd.

            V pravej ruke mal sedem hviezd,

            et habebat in dextera sua stellas septem

            a z jeho úst mu vychádzal ostrý dvojsečný meč

            a jeho tvár bola sťa slnko,

            keď svieti v plnej sile.

 

Keď som ho uvidel,

            padol som mu k nohám ako mŕtvy.

            On položil na mňa svoju pravicu a povedal:

            Neboj sa! Ja som Prvý a Posledný a živý.

            Bol som mŕtvy,

            a hľa, žijem na veky vekov

            a mám kľúče od smrti a podsvetia.

 

            Napíš teda, čo si videl:

            čo je a čo sa má stať potom.

 

            Tajomstvo siedmich hviezd,

            Sacramentum septem stellarum,

            ktoré si videl v mojej pravici,

            a siedmich zlatých svietnikov je toto:

            Sedem hviezd sú anjeli siedmich cirkví

            Septem stellae angeli sunt septem ecclesiarum

            a sedem svietnikov je sedem cirkví.

                        (Zjv 1, 10 – 20)

 

Nebeské hviezdy, zvelebujte Pána.

Benedicite, stellae caeli, Domino.

                        (Dan 3, 63)

 

JA, JEŽIŠ, SOM ŽIARIVÁ RANNÁ HVIEZDA 

Na začiatku

            vyleteli z Božej dlane hviezdy ako vtáčence.

            Posadali si na oblohu,

            zasvietili do nocí vekov a rozospievali tmy.

            Hviezdy – jagavé hniezda jasu.

 

A predsa bolo treba čakať na čas hviezdy,

            tempus stellae,

                        (Mt 2, 7)

            kým vyjde hviezda z Jakuba,

            stella ex Jacob.

                        (Nm 24, 17)

 

A potom sa objavila na východe hviezda,

            jeho hviezda.

            Videli sme na východe jeho hviezdu,

            vidimus enim stellam ejus in oriente.

                        (Mt 2, 2)

            A hviezda, ktorú videli na východe,

            et ecce stella, quam viderant in oriente,

            šla pred nimi, až sa zastavila nad miestom,

            kde bolo dieťa.

            Keď uzreli hviezdu,

            videntes autem stellam,

            naradovali sa veľkou radosťou,

            a keď vstúpili do domu,

            našli DIEŤA s jeho matkou,

            padli na zem a klaňali sa mu.

                        (Mt 2, 9 – 11)

 

Žiara svetla večného,

            svetelná večnosť,

            svetelná prítomnosť,

            výblesk božskej slávy,

            výrazná podoba jeho podstaty.

                        (Hebr 1, 3)

 

            Svetlo zo svetla,

            žeravé poludňajšie slnko,

            slnko spravodlivosti.