Záblesk

Za oponou

Za oponou leží zlatý prach,

čaká na nás popol šťastia.

Zaťahaj za špagát,

ona zdvihne sa,

prach nehynie,

ba naopak,

s nádejou povstáva,

zdvihne ťa k nebesám.

Ty potom jeden raz

ponúkneš svetu krás,

osudom zlým zamávaš.

Opona zdvíha sa,

pozri sa na mesiac,

svieti. Krásne, však?

Pre teba, od teba,

pre národ, pre ľudí...

Život sa konečne zobudí.

Ďaleko sú brehy

Ďaleko sú brehy,

tŕnistá cesta rany hĺbi,

tak sa nehýb!

Ťažko, veľmi sťažka byť,

človek volá o pomoc.

Nevie zvládnuť cestu ta,

sila vlastná zlyhala.

Ďaleko sú brehy,

kričí, myseľ mu žily ničí,

niet však krvi.

Ukážka zbierka Stačí vedieť málo

Krídlami
Tma, keď blíži sa deň, krídlami máva,

kradmo vkráda sa svetla lúč.

A noc, tá počuje vzduchom hvizd.

Krídlami taktiež smrť máva,

keď sa rozmotá kotúč.

Obeť pripravujúca puč,

výsledkom je padnutá hlava.

Cez deň nepočuť krídel myk.

Nepotrebuje to totiž nik.

Len noc má právo na krídel vznik.

Tma a smrť krídlam sily dáva,

netuší to ani živej duše krik.

Prach sa hmýri, horí tráva,

krídlami zahasí sa rany vznik.

Lilith
Tajomná luna na oblohe tmavej,

kresťanov pluk po edene chodí.

Tam myšlienka sa zrodí,

Lilith než muž je menej.

Lilith právom prvá žena,

komanduje Boha, ambícií plná.
Stále podľa cirkvi nečlovek len,
prežije s pečiatkou ako démon.

Adam dostal facku od čiernej luny,

armáda kríža pridala jej hriech.

Lilith v slzách prijíma údel plný,

ako netvor ničí dúhy i smiech.

Svätí borci stvorili matku tmy,

báli sa javu: svet v náruči ženy.

Luna tmavá brázdi reáliami,

útočí v podobe balada drámy.

Meluzína
Z komína hučí,
Meluzína plače.

Vonku, vonku fučí,

Pochvist matku mučí.

Strach v očiach, hadie telo,

Meluzína plačom vraždí.

Odlieta, strachom, dračím tvarom.

Letí, letí, nie však smelo.

Meluzína, matka všetkých vzdušných víl,

trávi v smútku veľa všedných chvíľ.

Z komína hučí,

mačka pradie pri kozube,

Pochvista má striga v zube,

hadie telo spí...

...legendu nič neruší.