Ukážka z diela

Záprah pred zimou

Odpusťte.

Krajina, ktorú som mal

vymyslieť,

odtiahla pred zimou

ako všetko veselé.

 

Najprv jar a rozmarné jarné

trhy.

Biely baranček oddane

načúval nožu.

Na jar sa predsa neumiera.

A leto. Prvé

tohto roku.

V tŕňovej korune

zahniezdili sa vrabce.

 

Mních

zviazaný sľubom mlčania

kričal zo sna.

Len krv

a zuby na jazyku.

Odpusťte.

Cesta, ktorú som mal vymyslieť,

nemá začiatok.

Stmieva sa

a v záprahu

je osol.

 

 

Priveľmi blízko zeme

 

Donekonečna stínaš

ťažké stromy,

kým nenatrafíš

na kmeň

hlbší ako studňa

v skale.

 

Ten strom

je tvoj

a ty

patríš stromu.

 

Korene si ťa

privinú

ako dieťa

 

a dlho ťa budú

hojdať –

nežne, ako to

korene vedia.