Báseň je krehká záležitosť

Báseň je krehká záležitosť

Báseň je krehká záležitosť. Jeden ju píše a druhý číta, každý inak – podľa obrazu svojho srdca. Písala som – veď básne píše skoro každý. A pred dávnymi rokmi okolo mňa toľkí básnici: najskôr tichučká, dodnes nedocenená poetka Gizka Slavkovská–Gáfriková. V Mladých letách v bezprostrednej blízkosti Janko Turan, Mašenka Haľamová, Janko Navrátil... A koľko básní rovno z pera nám recitúval pán Turčány! Sami svetielkujúci ľudia, lebo báseň cez človeka presvitá. Až si kolegyňa Hanka Ferková vypýtala na prečítanie tie moje. A dala ich prečítať svojmu spolužiakovi Vilkovi Turčánymu. A ten Ľubomírovi Feldekovi – a pán Feldek, vtedy redaktor v Slovenskom spisovateli, si rukopis vypýtal. Náhodne rozsypané básničky sa dali usporiadať ako životopis zaľúbenosti a lásky – veď som už mala 37 rokov. Rukopis dostal názov Zrkadlenie, už bola hotová aj obálka. Lenže pána Feldeka náhle odviezli do nemocnice a mňa rovnako náhle zavolala sekretárka vydavateľstva a rukopis mi vrátila s tým, že treba dopísať angažovanú časť. Vedela som, že ju písať neviem... Sklamanie? Ale veď to isté prežívali mnohí moji autori z druhej strany redaktorského stola! Málokto z nich prestal písať – ani ja nie. Kdesi som čítala: Čo sa napíše, to sa stane. O čo krajší je život s básňou... Pán Feldek sa vystrábil, vraj aj nahnevala a prišiel si po vrátený rukopis. Prekvapený si odniesol úplnejšiu kompozíciu,  s ktorou som bola i ja spokojná. Zrkadlenie (1983) vyšlo a nominovali ho na Cenu Ivana Kraska za debut. Napokon získalo prémiu, z kuloárov sa dostalo, že lebo žena ešte revolúciu v poézii neurobila. Veď to mi ani nenapadlo... A prichádzali najkrajšie recenzie od priateliek. V noci a s plačom... Knižka mala okrem slávnostnej vernisáže aj jednu prekrásnu: spolu s Pavlom Bunčákom a Hanou Zelinovou. Neprišiel nám na ňu nik. Zato som sa dozvedela o vydávaní knižiek vlastným nákladom, čo u nás vtedy ešte nebolo možné.

Kniha teda vyšla – a viem už, čo je láska? Možno niečo z Božej ruky v nás, čo nás uschopňuje žiť pre druhých a v tom hľadať šťastie...

Z vystúpenia poetky redaktorky Magdy Baloghovej na Jarnom knihobraní 12. marca 2008