Vyhľadávanie
Belehrad jubiloval
Päťdesiaty knižný veľtrh v Belehrade, ktorý sa konal od 25. do 31. októbra, prilákal vyše 700 vydavateľov zo Srbska a Čiernej Hory a niekoľko desiatok zo zahraničia. Čestným hosťom veľtrhu bola Veľká Británia, ktorú v Belehrade nereprezentovali iba vydavatelia, ale aj početná delegácia spisovateľov. Jednou z nich bola aj Vesna Galsworthyová, pôvodom Srbka, ktorá spolu s básnikom Ljubomirom Simovićom otvorila jubilejný knižný veľtrh. Okrem V. Británie, na tomto veľtrhu mali stánky aj Švajčiarsko, Španielsko, Kanada, USA, Rusko, Bielorusko, Grécko, Taliansko, Japonsko, Portugalsko, Brazília, Angola, Irán, Izrael, Holandsko, Francúzsko, Bosna a Hercegovina a Chorvátsko (ktoré bolo zastúpené nielen spoločným národným, ale aj viacerými samostatnými stánkami). V rámci tohtoročného veľtrhu bola aj výstava o predchádzajúcich 49 veľtrhoch. Kuriozitou pritom je, že prvý sa pre nedokončené veľtržné kapacity nekonal v Belehrade, ale v Novom Sade. Počas veľtrhu sa konalo päťdesiat sprievodných programov – od promócií kníh, cez autogramiády až po súťaže pre mladých čitateľov. Každé dopoludnie knižného veľtrhu v Belehrade totiž patrí predovšetkým najmladším, nie však iba tým z hlavného mesta Srbska. Počas týždňa na veľtrh prichádza 40 až 50 autobusov so žiakmi z okolia.
Na rozdiel od tohtoročného knižného veľtrhu vo Frankfurte, v Belehrade naďalej kniha kraľuje nad novými médiami. Ročná vychádza v Srbsku zhruba toľko kníh čo u nás, ale z nich je oveľa viac pôvodnej tvorby. Len nových románov tam ročne vychádza okolo 50, napriek tomu, že priemerný plat v Srbsku je asi polovica slovenského, nové vydania sú tu v priemere dvojnásobne drahšie. Inými slovami by sa dalo povedať, že v Srbsku má kniha štvornásobnú hodnotu v porovnaní so Slovenskom. A my sa stále sťažujeme, že sú tu knihy drahé! Najdrahšou knihou, ktorú bolo možné kúpiť na veľtrhu bolo tzv. Miroslavovo evanjelium (spoločný projekt vydavateľstiev Službeni list a Dosije), ktoré – s veľtržnou zľavou – stálo 215 115 dinárov, v prepočte 99 tisíc slovenských korún. Osemkrát lacnejšie je vydanie monografie Chrám svätého Sávu, ktorá stojí „iba“ 25000 dinárov. Vysoké ceny však nedosahujú iba takéto špeciálne vydania. Napriek veľtržným zľavám, ktoré sa pohybovali od 30 do 50 percent stál napr. Lexikón svetových spisovateľov, v ktorom sú zahrnutí aj srbskí spisovatelia Laza Lazarević, Borislav Pekić, Dragoslav Mihajlović 6.460 dinárov a Lexikón literárnych diel 5 430 dinárov. Treba však uznať, že dva a viac rokov staré vydania ste mohli dostať za 100 až 200 dinárov. Práve o tieto je každý rok na Belehradskom knižnom veľtrhu obrovský záujem. Na galérii najväčšej haly (číslo 1) je každoročne stovka stánkov jednotlivých vydavateľstiev, kde sa tieto knihy predávajú a kde je takmer nemožné prejsť. Napriek tomu, že tento knižný veľtrh trvá týždeň, každý deň naň príde vvše 30 tisíc návštevníkov a v sobotu a v nedeľu sa tento počet viac než zdvojnásobí
Za najlepších vydavateľov v minulom roku boli vyhlásené Zavod za udžbenike (Vydavateľstvo učebníc) z Belehradu a CID z Podgorice, vydavateľským činom roka je edícia Vydavateľstva učebníc 10 + 10 románov, najlepšie edície sú Albatros vydavateľstva Filip Višnjić z Belehradu a Svetovi rovnomenného vydavateľstva z Nového Sadu. Za najlepšiu knihu pre deti.porota vyhlásila Národné piesne a tance pre deti vydavateľstva Kreacioni centar z Belehradu.
Na predchádzajúcich dvoch veľtrhoch v Belehrade, vďaka pomoci veľvyslanca SaČH v Bratislave Miroslava Kopečného, slovenskí vydavatelia mali stánok zadarmo. Dva roky to však zostala súkromná akcia niekoľkých zanietencov, ktorí na vlastné náklady po sedem dní reprezentovali Slovensko. Predstavitelia Združenia vydavateľov a kníhkupcov predsa tento veľtrh navštívili a niektoré slovenské tituly vystavili v stánkoch svojich kamarátov, vydavateľov z Vojvodiny. Niektoré z nich zmizli už v prvý deň, ale niektoré si pozrel aj prezident Srbska, Boris Tadić – ktorý tak ako pred rokom, aj v tomto roku, strávil na veľtrhu niekoľko hodín. Možno sa toho dožijeme aj u nás. Šancu máme - päťdesiata Bibliotéka je ešte ďaleko.
Miroslav Demák
