Dňa 19. 9. 2019 sa uskutočnili v Ústave slovenskej literatúry SAV Česko-slovenské konfrontácie. Išlo o 17. ročník podujatia, v rámci ktorého si literárni vedci a kritici vymieňajú názory na aktuálnu domácu literárnu tvorbu z predošlého roku. Českí účastníci (predovšetkým) z Ústavu pro českou literaturu AV ČR hodnotili slovenskú prózu Milo nemilo Mila Janáča, Jedenie Ivana Medešiho a poéziu Erika Grocha Nil, úvod a melanchólia neviem. Slovenská strana z Ústavu slovenskej literatúry SAV sa kriticky venovala českej próze Nulorožec Petra Stančíka, Probudím se na Šibuji Anny Cimy a poézii Herbář k čemusi horšímu Petra Borkovca a Inventure Kamila Boušku.
Hodnotenia a následné diskusie preukázali zreteľné dôvody, prečo sa práve vybrané publikácie zaslúžili minulý rok o najväčší záujem a stali sa predmetom debát aj tohto podujatia. Na základe veľkého počtu diskutujúcich odborníkov sa však ukazovala aj rozmanitosť interpretačných možností a kritických pohľadov, a to aj vzhľadom k tým istým špecifikám vybraných diel. Druhou časťou podujatia bola verejná prednáška o minuloročnej tvorbe v českej literatúre, prostredníctvom výberu z aktuálnej českej prózy (Marek Toman – Oko žraloka, Štěpán Kučera – Projekt Gilgameš, Zuzana Říhová – Evička, Jaroslav Rudiš – Český ráj), o ktorej referovala Markéta Kittlová i poézie (Tma se mně dotýkala – Ewald Murrer, Herbář k čemusi horšímu – Petr Borkovec, Inventura – Kamil Boušek, Pernambuco – Ivan Wernisch, Nikde není řečeno – Petr Hruška), ktorú interpretoval Martin Lukáš. V prípade oboch prednášajúcich išlo, prirodzene, o monologický výklad. Dôležitý moment však predstavuje to, že referujúci nevyberali publikácie len na základe vlastného vkusu, ale z hľadiska toho, ktorá tvorba zaznamenala v literárnej obci za ostatný rok najväčší ohlas. Aj druhá časť podujatia tak priniesla literárno-kritický zážitok najmä z toho, aké rôzne podoby a funkcie môže literatúra niesť a ako sa to prejavuje v našej najaktuálnejšej súčasnosti.
Daniel Domorák