Čo je najzaujímavejšie na tejto dobe pre spisovateľa?

Zaujímavé bolo pozorovať nie „pandémiu“ (dejiny si vyberú miernejšie slovo), čiže nie tých, čo sa nakazili čudným vírusom, raz väčšmi, inokedy zas menej nebezpečným, ale psychický dopad na ľudí. Mnohí podľahli predstave, že nastal koniec sveta. Pritom sa odohráva len ďalšie dejstvo apokalypsy – čiže obnažovania významov a mechanizmov. Pandorina skrinka i trinásta komnata sú otvorené a to, čo sa dostáva na svetlo sveta, jedných rozplače, druhých rozosmeje.

To, čo sa obnažilo, nemôže nešokovať. Podobné situácie spisovatelia, ktorí sa nebáli písať sci-fi, opísali už veľakrát. Kto prečítal aspoň niekoľko distopických románov, nemôže byť až taký vykoľajený. V nijakej knihe však nemožno nájsť takú variabilitu ľudskej hlúposti a bezohľadnosti, akú sa nám predložil tento rok.

Ako pri každej kríze, aj teraz sa do popredia predrali výhovorky a zámienky. Kto za vzniknutú situáciu obviňuje vírus, je buď hlupák alebo má za ušami. Vírus totiž krízu nespôsobil: spôsobili ju hlúpe rozhodnutia štátnych úradníkov, poplašné splety novinárov, záhaľčivosť intelektuálov, nenásytnosť obchodníkov, nefunkčnosť západných systémov.

Ale nebojme sa. Keď vládne a opozičné strany stále majú energiu na vzájomné osočovanie a západní politici čas na infantilné osočovanie Číny, azda nie je až tak zle.

Foto: archív P. M.