Vyhľadávanie
Toto kritérium zaiste nie je jediné, ktoré musí spĺňať básnik či poetka, o ktorých prekladateľ zvažuje, či si ich zvolí do svojho budúceho projektu. Písanie poézie, vydávanie poézie, recenzovanie poézie – ani jedno z toho nepatrí k výnosným zamestnaniam a napriek tomu sa stále nájdu tí, pre ktorých je životodarnou obživou. Obrnení trpezlivosťou veria, že ich úsilie prinesie ovocie a na diamante sveta pribudne ďalšia fazeta. Jedným z nich je aj James Sutherland-Smith, ktorí v rezidenčnom byte projektu Trojica Air prekladá výber z poézie Evy Luky.
James Sutherland-Smith sa narodil v Škótsku v roku 1948. Od roku 1989 žije na Slovensku. Svoj pracovný život strávil ako učiteľ angličtiny ako cudzieho jazyka a ako lektor kulturológie. V rokoch 2002 až 2009 pôsobil v Belehrade v rámci projektu Peacekeeping English ako poradca pre anglický jazyk pre ozbrojené sily Srbska a tiež pre ozbrojené sily Čiernej Hory. Vydal osem zbierok vlastnej poézie, z ktorých poslednou je zbierka "Small-Scale Observations" z vydavateľstva Shearsman. Zároveň v roku 2022 vyšla na Slovensku dvojjazyčná publikácia"The Bead of Blood".
Preložil viacero slovenských a srbských básnikov.
V roku 2003 získal Hviezdoslavovu cenu za preklad slovenskej poézie a v roku 2014 cenu Zlato Krasni za preklad srbskej poézie.
V rámci svojho rezidenčného pobytu v Banskej Štiavnici sa JSS rozprával s novinárom Michalom Krížom o práci prekladateľa poézie a vydávaní poézie všeobecne:
MK: Ako hodnotíte spoluprácu s vydavateľmi?
JSS: Mám dobré skúsenosti s takmer všetkými mojimi vydavateľmi. Poézia nie je najpredávanejším umením, pokiaľ básnik nenapíše sentimentálny odpad na Instagram, alebo preklad poézie nie je vedľajším aspektom menšieho vydavateľského priemyslu. Napriek tomu existujú vydavatelia, ktorí sa zaviazali vydávať novú poéziu, a nielen nejaké ďalšie vydania klasiky. Zaradenie prekladu súčasných básnikov do svojho edičného plánu považujú za svoju povinnosť. Keďže však nejde o najvýnosnejšiu činnosť, prekladateľ musí byť trpezlivý, aby získal vydavateľa, a niekedy trvá roky, kým sa kniha dostane do tlače. Ja, napríklad, stále čakám na odpoveď na môj výber z poézie Ivana Štrpku.
Pokiaľ ide o osbnú spoluprácu, vydavatelia ma za bežných okolností nechávajú pracovať mojím vlastným rytmom. Niektorí majú výborných redaktorov, ktorí korigujú moje texty veľmi taktne, predovšetkým aby sa uistili, že nedošlo k vážnym posunom. Mal som len jeden problém s vydavateľstvom v USA, ktoré si najalo akademického redaktora s českým asistentom, ktorý mi robil veľké problémy s prekladmi práve v čase, keď som v súkromnom živote prekonával ťažké časy.
MK: Kto určuje počet výtlačkov prekladanej literatúry?
JSS: V súčasnosti je to už jedno, pretože preklady poézie sú takmer vždy vydávané na báze Print-On-Demand, čo znamená, že kniha zostáva v elektronickej podobe a vytlačí sa až na objednávku kníhkupectva alebo distribútora. Teoreticky teda neexistuje žiadne obmedzenie a kniha básní môže ostať „uspatá“, kým sa básnik nestane medzinárodne známym a jeho dielo bude žiadané. Prekladám s cieľom sprístupniť tvorbu slovenských básnikov v anglickej verzii. Dobré preklady sú pre básnika totiž veľmi užitočné, ak chce byť účastníkom medzinárodných literárnych festivalov.
MK: Ako hodnotíte spoluprácu s médiami, ktoré do istej miery môžu ovplyvniť, aby sa prekladané diela dostali do širokého povedomia čitateľov?
JSS: Hlavným účelom prekladu poézie - okrem snahy zistiť, ako by báseň mohla znieť v angličtine - je získať pre ňu kritickú pozornosť v časopisoch a novinách, ktoré informujú o literárnej kultúre. V súčasnosti veľmi záleží na tom, aby sa o veciach písalo, aby sa o nich hovorilo a dostali sa takpovediac „do módy“. Aktuálne sa do angličtiny prekladajú ukrajinskí básnici, ale, napríklad, arabskí už menej. Začal som prekladať slovenských básnikov, pretože v anglofónnom svete bola tvorba slovenských básnikov málo viditeľná. Do istej miery môžete použiť prvok „exotiky“, ale ja som využil svoju povesť anglicky píšuceho básnika, aby som získal pozornosť literárnych časopisov a vydavateľstiev vo Veľkej Británii. Myslím si, že moje úsilie a úsilie ďalšieho prekladateľa Johna Minahana zvýšili povedomie o súčasnej slovenskej poézii. Pred mnohými rokmi ma veľmi potešilo, keď zosnulý Miroslav Holub, slávny český básnik, našiel výtlačok „Not Waiting for Miracles“, môjho prvého pokusu o preklad slovenských básnikov. Výsledkom čítania mojej antológie bola jeho recenzia, v ktorej tvrdil, že má viac spoločného so slovenskými básnikmi než so svojimi českými súčasníkmi.
