(Ne)viditeľný strach

Vo svojich textoch často reflektuje náboženskú tematiku, hlboko sa zamýšľa nad významom bytia, úlohou Boha v živote človeka, jeho texty sú plné originálnej poetiky, mystiky, fantázie a hľadania.  

Kniha už svojou minimalistickou obálkou sľubuje niečo nevšedné. Je na nej zlatý krkavec. Krkavec ako symbol zla, temnoty, premeny a záhady, boj zla s dobrom. Ale aj akýsi prísľub mystiky a symboliky. Temno verzus svetlo. A ako krkavec súvisí s témou o dievčatku z hmly? Maličké, nahé, takmer neviditeľné dievčatko kráča samo temným, hmlistým lesom. Nie je smutné, veselo si spieva a kráča celkom sebaisto. Po kamenných schodoch stúpa k domčeku, v ktorom býva mama Jajka. Jej príchod do domu spočiatku nesprevádza láska a prijatie, skôr naopak. Mama jej príchod síce očakávala, ale nie s radosťou. Mala pre ňu prichystané aj čipkované šatôčky, ale v pozadí čakania sa niesol strach z jej príchodu. Z príchodu nechceného dieťaťa do rodiny, kde otcom je krkavec Krko, ktorý dievča odmieta.  

Dievčatko Ina, skryté v rozprávkovom príbehu, symbolizuje naozajstné nechcené dieťa, ktoré prichádza na svet. Do rodiny, kde nefungujú vzťahy, kde sa láska bojí. V alegorických obrazoch sa skrývajú rôzni démoni, zloba, strach, alkoholizmus, nevyrovnanosť, násilie, povýšenosť, ponižovanie aj tyrania. Láska bojujúca s neláskou. Krkavec Krko je skrytým symbolom človeka, otca, manžela, ktorý bol zranený a sám zraňuje, zakliaty v kolobehu zloby, z ktorého sa nevie a možno nechce vymaniť. Dievčatko Ina v príbehu rastie, nenápadné a utiahnuté, takmer neviditeľné, zatiaľ čo otec, krkavec posadnutý démonmi, iba prilieta a odlieta, neschopný trvalého návratu a zmierenia, neschopný milovať. A počas besnenia Krka sa láskyplne, skromne a v tichosti vyvíja príbeh blízkosti dvoch duší, dcéry Iny a mamy Jajky, ktoré spojil spoločný strach. Vo svete skrývania si dievčatko Ina vytvorilo vlastný svet útechy a šťastia, písalo si príbeh, ktorého sa stalo súčasťou. Šťastný svet, v ktorom sa dá zmeniť chod života, zlo premeniť na lásku. Zatiaľ čo v skutočnom svete, v prítomnosti posadnutého človeka ostávala neviditeľná a nechcená. Pretože tatko Krko „hľadel priamo na ňu, no nevidel ju“. (s. 22)

Dievčatko z hmly alebo v hmle nikto nevidí. Hmla je ochrana, závoj, je to pomyselná brána do sveta, v ktorom sa dá skryť. Hmla je obrana pred vonkajším svetom, kde je bolesť. Až keď sa dievča z hmly stalo dospelou ženou, prestalo byť neviditeľnou. Stretávala ľudí, ktorí „povedali pred ňou veci, o akých sa pred inými ostýchali i premýšľať“. (s. 37) Za hmlou si ju našiel aj chlapec Ule s opálovými očami, ktorý ju (u)videl. S ním začala objavovať aj ďalšieho Neviditeľného, ktorého zamkli za dverami kostolov a kľúč nechali roztaviť.

V Dievčatku z hmly Pastirčák veľmi funkčne využíva poetickosť jazyka („Na srnčích chodníčkoch ešte tlel posledný dotyk leta. Jesenná hlina ťažko dýchala, stromy i tráva zmĺkli,“ s. 9), ako aj hovorovosť („Fičala si to na poštový úrad,“ s. 21). Text vyznieva básnicky, ako sme pri Pastirčákových rozprávkach zvyknutí, ale zároveň ide i o napínavý dej.

Príbeh o Ine je príbehom o slobode ako najvyššej inštancii a jej protiklade – neslobode. O odvahe čeliť životu aj v jeho nepríjemných odtieňoch. O nachádzaní vlastnej identity aj omyloch. O pochopení, zmierení a odpustení. Podnecuje detského čitateľa odkrývať viacvrstvové významy.

Natália Dukátová (1977)

Vyštudovala učiteľstvo na Pedagogickej fakulte UK a Ruské a východoeurópske štúdiá na FiF UK v Bratislave. V roku 2020 skončila doktorandské štúdium na Ústave svetovej literatúry SAV. Venuje sa výskumu literatúry pre deti a mládež a všeobecne kontextom v detskej literatúre.

Daniel Pastirčák: Dievčatko z hmly

Bratislava: Petrus, 2022