Vyhľadávanie
Literárne informačné centrum vydalo monografiu Edity Príhodovej o Jankovi Silanovi.
Janko Silan (1914 – 1984), básnik, kňaz, žil a tvoril mimo literárnych centier, programov a skupín. Zachoval si slobodu a nezávislosť vo vnútornom exile. Musel sa vyrovnávať najprv s nepriazňou osudu (chudoba, slabozrakosť, strata matky), neskôr s nepriazňou režimu. Edita Príhodová predstavuje jeho dielo v biografickom a literárnokritickom kontexte, pričom používa interpretačnú a literárnohistorickú metódu. V monografii chronologicky sleduje jednotlivé zbierky a ukazuje, ako sa kryštalizovala autorova básnická metóda. Silanov štýl je žitou spoveďou, vyznaním bez póz, hľadaním transcendentna ako najvýraznejšej hodnoty človeka.
Titul si môžete zakúpiť na našom webe, v predajni Knihy LIC (Námestie SNP 12 v Bratislave – za zvýhodnenú cenu 9€) aj v iných kníhkupectvách.
Východiskovým metodologickým rámcom monografie je kombinovanie literárnohistorického a esteticko-analytického aspektu. Pri interpretáciách lyrických textov Príhodová používa výdobytky novodobej hermeneutiky a semiotiky. Zároveň si pri kontextualizácii Silanovej tvorby všíma sociálnopolitické a kultúrne aspekty, ktoré tvoria neprehliadnuteľný rámec obdobia vzniku jeho básnického diela. Pri prezentácii diela autorka zvolila časový sled, ktorý umožní logické vnímanie celej tvorby. Popritom pri analýze jednotlivých básnických zbierok a období pravidelne poukazuje aj na biblický, filozofický, ako aj európsky literárny kontext, v ktorom dielo vzniklo. Vo svojej monografii vychádza z pôvodných materiálov a pri výstavbe textu používa originálne pramene.
Príhodovej práca o Jankovi Silanovi je monografiou tradičného, no dnes už čoraz zriedkavejšieho druhu, keď plynule prepája „život a dielo“ autora. Vysvetlenie Silanovej básnickej genézy v 30. rokoch, v období pre spisovateľa životne asi najpriaznivejšom a zároveň rozhodujúcom z hľadiska jeho zrodu ako slovesného tvorcu, autorka hľadá a nachádza v priestoroch dobového literárneho poľa, v dobovom vývine slovenskej a európskej poézie, ako aj v dielach konkrétnych básnikov (Rilke, Smrek, Deml), na ktoré Silan tvorivo reagoval a nadväzoval. Kapitoly venované druhej polovici spisovateľovho tvorivého života, teda obdobiu po roku 1945 a najmä po roku 1948, sa začínajú rekonštrukciou spoločenských podmienok, ktoré výrazným, často drastickým spôsobom determinovali postavenie a osudy básnika-kňaza. Rekonštrukcia Silanových životných osudov v danom období prirodzene otvára priestor na interpretáciu jeho vtedajšej tvorby.
Edita Príhodová, PhD., (1970), literárna historička, vyučovala na Filozofickej fakulte Katolíckej univerzity v Ružomberku dejiny slovenskej literatúry a literárnu teóriu. Dlhodobo sa venuje výskumu slovenskej katolíckej moderny v jej filozofickej (Ladislav Hanus), teoretickej (Jozef Kútnik Šmálov) a umeleckej (Janko Silan) podobe. Vydala knižný výber a audiovýber zo Silanovej celoživotnej tvorby – Medzidobie (2012). Edične pripravila do tlače jeho Básnické dielo. Publikuje v slovenských i zahraničných literárnych a kultúrnych časopisoch a zborníkoch. Prečítajte si jej vyjadrenie o práci na novom titule:
V týchto dňoch vychádza v LIC moja monografia o Jankovi Silanovi s názvom, ktorý je jeho citátom: „Spievam, lebo milujem“. V podstate je to od základu prepracovaná dizertačná práca, ktorú som obhájila roku 2006. Keďže som od roku 2004 začala pracovať na Katolíckej univerzite v Ružomberku, vedecká činnosť sa stala neoddeliteľnou súčasťou mojej akademickej práce. Okrem čiastkových publikačných výstupov vo vedeckých zborníkoch a časopisoch som mala zámer vydať vedeckú monografiu o autorovi, ktorého dielo som spoznala počas doktorandského štúdia, avšak už s tým teoretickým poznaním, ktoré som nadobudla ako akademička. Tak postupne od roku 2011 vznikala kapitola za kapitolou, pričom každá z nich mapuje určité obdobie vývoja a tvorby Janka Silana. Korpus textu rástol pomaly, pretože okrem diela básnika som sa oboznámila s ohlasmi na jeho tvorbu zo 40., 60., 90. rokov až do súčasnosti. Okrem toho som sa zoznámila s jeho pomerne objemnou literárnou pozostalosťou v Literárnom archíve SNK v Martine. Tieto zdroje som zakomponovala aj do monografie. Pomohli dielo básnika zasadiť do literárneho kontextu.
Spomínaný básnik si zaslúži pozornosť vedeckej i čitateľskej obce. Vo svojej poézii hľadá Boha nielen prostredníctvom liturgie a modlitby, ale aj na prechádzke prírodou, pri stretnutiach s ľuďmi, kde to ľudské, humánne prirodzene dopĺňa to božské či duchovné. Jeho poézia je vzdialená od parnasizmu a ódickej oslavnosti. Skôr nadobúda známku meditatívnosti, ktorá vzniká v tichu, na ktoré sa lyrický subjekt naladí. Na vyjadrenie týchto nesamozrejmých hodnôt Janko Silan vypracoval originálny básnický štýl, pri ktorom sa inšpiroval modernou, najmä symbolizmom.
Čítanie Silanovej poézie mi prinieslo nejedno prekvapenie, ktoré sa prenieslo aj do jeho literárnovednej reflexie. Prejavilo sa to v precizovaní doterajšieho poznania jeho poetiky, najmä z obdobia jeho publikačného zákazu, keď písal do zásuvky, ale s nádejou, že sa jeho poézia v priaznivejšom čase vydá.
Verím, že podobne prekvapujúce a svieže i podnetné bude čítanie jeho literárnovednej reflexie či už pre odborníkov z radov literárnych vedcov alebo pre záujemcov z literárnej obce.
