Opáti nášho boja

Skutočná vojna a boj sa v živote kňaza začali po okupácii Francúzska nacistickým Nemeckom, keď sa zapojil do francúzskeho hnutia odporu, pomáhal Židom a obetiam nacistického prenasledovania pri úteku do Švajčiarska, ukrýval utečencov, vydával ilegálne noviny a aktívne vystupoval proti zlu, ktoré sa vkradlo do jeho domu. Zmenil si meno, utiekol pred gestapom, zázračne utiekol do Alžírska, kde sa pridal k francúzskemu námorníctvu, a tak vznikol jeho pseudonym „Abbé Pierre“. „Abbé“ znamená vo francúzštine „opát“, teda opát kláštora, hoci náš hrdina nikdy nezastával takúto váženú cirkevnú funkciu. Opátom ho urobila až vojna. Opátom tých, ktorí nesúhlasia, tých, ktorí bojujú, a idú až do konca.

Niekedy sa zamýšľam nad tým, čo by tento svojrázny a mimoriadne charizmatický muž robil, keby žil v dnešnej dobe. Som si istý, že by tu dnes bol s nami. Mohol sa stať členom ukrajinského odboja na Rusmi okupovanom území Ukrajiny. Alebo mohol byť vojenským kaplánom na najhorúcejších miestach frontu. Alebo mohol napríklad viesť dobrovoľnícke centrum, prijímať našich utečencov, dať im to najdôležitejšie: nádej, že náš boj prinesie výsledky a že sa všetci vrátia domov. Určite by bol na našej strane – pretože vždy bol na strane tých, ktorí bojujú za ľudskú slobodu a ľudské práva. A práve za to dnes Ukrajina bojuje – za legitímne právo pokojne existovať na svojej zemi, byť súčasťou západného sveta a vyznávať jeho hodnoty. Dnešní najvyšší predstavitelia katolíckej cirkvi sa majú od Abbého Pierra čo učiť. Ten v záujme realizácie svojich ideálov nerobil kompromisy. Je nepravdepodobné, že by mal čas premýšľať o svetovom mieri, prílišnom klerikalizme a túžbe po dialógu s vrahmi, keď sa zapojil do francúzskeho odboja. Všetky jeho ďalšie aktivity a život: založenie Emauzského hnutia, boj proti chudobe, pomoc bezdomovcom a znevýhodneným sú výsledkom a odrazom jeho boja počas druhej svetovej vojny.

Často sa ma pýtajú, čo by nám malo dať nádej v týchto hrozných a ťažkých časoch. Neviem, pretože odpoveď na túto otázku nie je vždy jednoznačná. S istotou však viem, že táto ťažká doba zoceľuje nových „opátov“ nášho svedomia, nášho boja, našej slobody. Už teraz riskujú svoje životy, už teraz stoja medzi guľkami okupantov a civilistov, už teraz sedia v zákopoch a znášajú neskutočnú záťaž, ktorá by sa obyčajným ľuďom zdala nemožná. Všetci, ktorí teraz ničia zlo a rozmnožujú dobro – všetci, tak ako kedysi Abbé Pierre, opustili svoj bežný život a riskovali ho, aby získali novú kvalitu sveta okolo seba. Rozhliadnite sa teda okolo seba a spomeňte si na tých, ktorí potrebujú pomoc v boji proti zlu. Pretože Abbé Pierre povedal: „Iní ľudia ťa potrebujú. Ale nepotrebujú len teba samého. Potrebujú, aby si v tom bol spolu s nimi.“ Tým sa znásobí nádej v každom z nás.

Grigory Semenčuk (1991)
Básnik, hudobník, kultúrny manažér. Bol šéfdramaturgom ľvivského knižného festivalu Bookforum, pôsobí ako riaditeľ umeleckej rady Dialog, organizátor Mesiaca autorského čítania vo Ľvive, člen spoločenstva vzájomnej pomoci Emauzský dom.

Foto: archív Grigoryho Semenčuka