Vyhľadávanie
Na pôde Ústavu svetovej literatúry SAV v Bratislave sa udiala ohromná vec, významná pre celý náš kultúrno-spoločenský priestor. Je preto škoda, že sa Slovník slovenských prekladateľov umeleckej literatúry 20. storočia L – Ž (Veda – Ústav svetovej literatúry SAV 2017) krstil viac-menej v tichosti. Zišla sa tu časť našej prekladateľskej elity – Peter Zajac, Ján Štrasser, Oľga Ruppeldtová, Eva Palkovičová, Ján Vilikovský a mnoho ďalších. Na druhej strane, zdieľaná radosť bola o to úprimnejšia, lebo každý z prítomných – takzvane od fachu – vedel oceniť spoločenský prínos publikácie a predstaviť si množstvo práce na nej odvedenej. Určite tu však chýbali zástupcovia vydavateľstiev, najmä tých, ktoré stále nepovažujú za dôležité uvádzať na svojich webových stránkach a vo virtuálnej komunikácii mená prekladateľov.
Prvá časť vyšla pred dvomi rokmi, no tvorba takéhoto diela je beh na dlhú trať, preto prípravné práce začali už okolo roku 2007. Oba slovníky tak ponúkajú komplexný obraz o umeleckých prekladoch z mnohých svetových literatúr do slovenčiny v tom najzásadnejšom období – 20. storočí, keďže „vtedy sa preložilo všetko, od Homéra až po najsúčasnejšiu súčasnosť“, spomenula profesorka Oľga Kovačičová, ktorá spolu s profesorkou Máriou Kusou publikáciu zostavila. Obe zasvätili tvorbe slovníka veľkú časť svojho života. Práca na ňom si často vyžadovala priam detektívne pátranie, pretože biografické a bibliografické záznamy často neexistovali. Bežnou praxou sa tak stali telefonáty do Registra obyvateľov v Banskej Bystrici, snažili sa tiež vypátrať potomkov, siahli i po nekrológoch či záznamoch na cintorínoch. Prácu im značne komplikovali prekladatelia, ktorí prekladali z troch či štyroch jazykov. Medzi tých najusilovnejších patrí Marta Ličková s dvesto prekladmi. Za pristavenie sa stojí i číslo 109 – presne z toľkých svetových literatúr vznikli preklady do slovenčiny.
Publikácii veľmi prajem, aby sa jej dostalo aspoň toľko mediálnej pozornosti, ako Ľuborovi Králikovi a jeho Stručnému etymologickému slovníku slovenčiny. Ako povedal vo svojom prejave riaditeľ ústavu a prekladateľ Adam Bžoch, „kultúrna úroveň spoločnosti sa meria okrem iného tým, aké špecializované slovníky a lexikóny krajina má“. A Slovensko z toho vychádza veľmi dobre, keďže je jednou z mála európskych krajín, ktorá publikácie tohto druhu vytvorila.
Beáta Beláková
