ROK LADISLAVA HANUSA   

Rok 2007 je rokom Ladislava Hanusa. Storočnica jeho narodenia je zaradená medzi kultúrne výročia UNESCO. Už vlani sa v Spišskej Kapitule pod záštitou ministra kultúry konal seminár o živote a diele, tento rok sa hanusovské jubileum začalo 26. februára seminárom v Ružomberku, pokračuje 1. marca konferenciou Ladislav Hanus – symbol slovenskej kultúrnosti v Aule Pazmaneum v Trnave a nasledovať budú ďalšie podujatia. Koncom roka vydavateľstvo Lúč zavŕšilo projekt vydávania hanusovského diela jeho vlastným životopisom.

     Hanus bol teológ a moralista, Hanus bol letopisec a kulturológ, Hanus bol estét, filozof a vizionár. Hanus bol rytier čistej viery, prorok pre hŕstku verných a mučeník s príznačným slovenským osudom. Iba zasvätenci však vedeli, že prečnieva nad slovenské obzory, iba niekoľkí mu občas pomohli niesť kríž poznania. Iba zopár nadšencov oslnených jeho jasnozrivosťou čítalo jeho knihy a rozumelo im. Trvalo vyše desaťročie, kým sa za jeho života začali vydávať (1992) a po smrti dovydávali (2006) reedície jeho samizdatov. Slovensko unesené kauzami a kauzičkami politikov, rebríčkami celebrít, predvolebnými a povolebnými prekáračkami a usmievavou kultúrou pre masy si takmer nevšimlo, že v kníhkupectvách ležia poklady, ktoré ho s nasadením života a s prenikavým intelektom obhajujú i hania, aby ho pozdvihli k výšinám, o ktorých neprestalo snívať v zlých ani lepších časoch. A že sú plodom hrdinu, ktorého mečom bol duch, a víťazstvom viera v pravú kultúru a kultúrnosť národa. Hrdinu, ktorému nikto nepostavil sochu, po ktorom nikto nepomenoval ani uličku, neocitol sa ani na jednej z prvých stránok našich nablýskaných magazínov. Keď novinári či ženy z domácnosti vedia všetko o superstar a  supermodelkách, ale nič o celebrite, ktorá položila základy modernej vízie národa a štátu, treba biť na poplach. Trebárs aj Ladislavom Hanusom.