Vyhľadávanie
Frankofónny festival, ktorý sa pravidelne koná v polovici augusta v Banskej Štiavnici (XI. ročník od 15. do 17. augusta 2013) vznikol ako široko koncipované podujatie na podporu kultúry v štiavnickom regióne, na zviditeľnenie jeho bohatého historického dedičstva a prírodných krás, ale aj na rozvoj agroturistiky – a to prostredníctvom frankofónie. Tomuto cieľu sú venované hudobné, tanečné aj divadelné programy v regiónoch, druhá časť festivalu sa odohráva priamo v Banskej Štiavnici a jej ťažiskové programy sú venované poézii.
Hlavnými témami XI. ročníka bolo trojvýročie: 115. výročie narodenie Jána Smreka (16. 12. 1898), 100. výročie narodenia Jozefa Felixa (27. 5. 1913) a 20. výročie zápisu Banskej Štiavnice a okolia do Zoznamu lokalít svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Z poetických programov najväčšmi zarezonovalo u publika inscenované pásmo z poézie Jána Smreka Chceme básne o láske v sobotu večer na Nádvorí Starého zámku. Smrekove básne v slovenčine interpretovali Emília Vášaryová a Milan Kňažko, vo francúzštine režisér predstavenia Michel de Maulne. Nášmu najvýznamnejšiemu romanistovi Jozefovi Felixovi bolo venované francúzsko-slovenské predstavenie diela Stéphana Mallarmého Hliadka osamenia vo štvrtok večer v Rytierskej sále Starého zámku. Slovenské verše v preklade Jána Švantnera interpretoval Štefan Bučko, vo francúzštine Michel de Maulne.
Veľmi zaujímavá bola diskusia v sobotu dopoludnia o tom, čo Štiavnici a jej okoliu priniesol zápis do zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO pred dvadsiatimi rokmi. Za „okrúhlym stolom“ sa stretli odborníci-pamiatkári so zástupcami mesta a publikum veľmi podrobne oboznámili s celým procesom zápisu a následnými problémami pri záchrane kultúrnych, technických, ale aj prírodných pamiatok v meste a jeho okolí. Napriek nedostatku financií, mnohým prekážkam v legislatíve a administratíve, ktoré odborníci priblížili, sa však z publika ozvali pozitívne ohlasy, že Štiavnica za posledných dvadsať rokov skrásnela.Skromnejšie zastúpenie zahraničných básnikov na tomto ročníku festivalu (pre finančné limity) vyvážila prítomnosť takých významných osobností, ako Michel DEGUY z Francúzska a Titos PATRIKIOS z Grécka, obaja pokladaní v domácom literárnom prostredí, ale aj v európskom kontexte za žijúcich klasikov. Svoju poéziu predstavili na autorských čítačkách, ktoré pripravilo Literárne informačné centrum, – Titos PATRIKIOS s Danou PODRACKOU a talianskou poetkou Tizianou COLUSSO. Indický básnik, filmový kritik a prekladateľ Vishnu KHARE, ktorý pripravuje antológiu slovenskej poézie v jazyku hindí, zaujímavo rozprával o ženskej poézii v Indii, o jej vzniku, súčasných témach, ale aj o postavení indických poetiek, ktoré je pre nás prinajmenšom nezvyčajné. Okrem jeho veršov sa návštevníci zoznámili aj s tvorbou talianskeho básnika a performera Claudia POZZANIHO a našej japonistky, prekladateľky z angličtiny a poetky Evy LUKY, ktorí čítali ukážky zo svojich básnických kníh. V programe Generátor X uviedli invenčným spôsobom svoje verše s veršami Petra MACSOVSZKÉHO Peter ŠULEJ a Michal HABAJ. Vzájomné podnety a inšpirácie autorov už za 11. ročníkov festivalu priniesli konkrétne výsledky – vzniklo viacero antológií a výberov básnikov Capalestu, ktoré pripravili v prekladoch jeho účastníci a vydali vo svojich krajinách. Tak sa postupne aj slovenská poézia dostáva prostredníctvom frankofónie k čitateľom do celej Európy, ba aj do Indie.
Okrúhly stôl na nádvorí Kammerhofu: (zľava) Ľubomír Lužina, pracovník Slovenského banského múzea, Viera Dvořáková, odborníčka na svetové kultúrne dedičstvo, Zuzana Klasová, riaditeľka KPÚ Banská Bystrica, Jozef Labuda, riaditeľ Slovenského banského múzea, Katarína Vošková, Ústav dejín a teórie architektúry a obnovy pamiatok, Ľubica Pinčíková, zástupkyňa riaditeľky Pamiatkového úradu Slovenskej republiky, Lýdia Riboust, prekladateľka, Michel de Maulne, riaditeľ festivalu Cap à l´Est (Nadežda Babiaková, primátorka Banskej Štiavnice, prišla neskôr)
