Vyhľadávanie
Viac dával ako bral
Na svete nie sú dvaja úplne rovnakí ľudia, ani dva rovnaké osudy, ani dve rovnaké umierania. Každý z nás je jedinečný. Nie vždy si to uvedomujeme, kým niekto žije, o to výraznejšie to však pociťujeme, keď od nás odchádza.
V mene Združenia vydavateľov a kníhkupcov lúčim sa s Dr. Alexiusom Austom, mužom, ktorý prakticky celý svoj tvorivý vek strávil v knižnej kultúre alebo v jej blízkosti. Osobne poznal všetky významné osobnosti slovenskej literatúry druhej polovice minulého storočia, s mnohými sa kamarátil
Inicioval obnovenie Združenia vydavateľov a kníhkupcov Slovenska. Stál na jeho čele a podarilo sa mu premieňať vzťahy medzi jednotlivými členmi z konkurenčných na partnerské, ba aj priateľské. Na jar tohto roku sme sa ho ešte pokúšali presvedčiť, aby na tomto poste zotrval ďalšie dva roky. Chceli sme mu tým preukázať vďaku za to, čo pre Združenie urobil. Akoby podvedome chcel všetko upratať, trval na tom, že funkciu má už prebrať niekto iný. Rovnako úzkostlivo dbal, aby si nové vedenie prebralo všetky doklady, ktoré boli u neho, lebo fakticky kancelária Združenia roky bola v jeho domácej pracovni. Trval na tom, aby žiadna otázka nezostala nedopovedaná, žiaden problém otvorený...
Keď sám je človek, ako z chleba si zo spomienky ulomí... pre Alexa akosi neplatilo, a tuším nebude platiť ani pre nás, keď si naňho spomenieme. Spomínať na tohto hrmotného muža budeme najmä vtedy, keď sa stretneme viacerí: na akciách Združenia vydavateľov a kníhkupcov, na Bibliotéke (ktorá bez Alexa už pre mnohých nikdy nebude tým, čím bola doteraz), cestou na knižné veľtrhy, pri udeľovaní cien... Budeme spoločne spomínať, ale to už nebude ono. Nebude tam už nikdy taká nálada, také dávanie sa celého, ako to vedel iba Alex. Už nebudeme kompletní...
Nemyslím si, že pred Stvoriteľa človek odchádza s prázdnymi rukami. Berie si však iba to, čo si v živote nenechával pre seba, ale čo dal iným. A Alex Aust toľko iným dával a seba rozdával, že odchádza s plnými rukami...
Miroslav Demák
