Sám názov zbierky (mimochodom jubilejnej desiatej) naznačuje, že básnik chce ešte niečo „dopovedať“. Vracia sa k témam všedného života a cez ne sa vyznáva aj z lásky k žitiu. Niekoľko textov naznačuje aj neradostné okolnosti covidovej pandémie, celkovo však prevažuje optimizmus a nádej, trochu, pravdaže, vlastnou starosťou o budúcnosť (Zeme, ľudského rodu...).
Optika „dôvažkových“ textov je v porovnaní s inými Péteriho textami farebnejšia a pestrejšia, akoby ilustrovala už zmienené pozitívne ladenie zbierky. (Keďže v knižke – výnimočne – nenájdeme ilustrácie.)