Vyhľadávanie
Výber z tvorby Jána Ondruša. Prvá časť obsahuje básne uverejnené časopisecky v Mladej tvorbe v rokoch 1956 -- 1962; báseň Hlasy vyšla v Slovenských pohľadoch (1962). Druhú časť predstavuje komplexná zbierka Šialený mesiac z roku 1965. Prvá polovica básní poslednej časti je vybratá zo zbierky Posunok s kvetom (1968), ostatné verše sú z knihy Mužské korenie (1972).
Podľa Štefana Strážaya, autora doslovu, "pôvodné ponímanie rozdvojeného sveta sa v Ondrušovi veľmi rýchlo premieta do problému dvojakosti ľudskej existencie, do dvojpólovosti ľudského indivídua. Básnik Ondrušovho typu tu celkom logicky našiel dôvod k novým obavám. Súvisí to s tým, že Ondrušove motívy tohto druhu (a výrazne prevažujú) nevyjadrujú vnútornú protirečivosť vecí a javov sveta v ich pohybe, ale naopak, v ich zmeravení, v akejsi stŕpnutosti, a to napriek tomu, že Ondrušov text prekypuje slovesami a opakovaním pohybu vôbec, je to však pohyb do kruhu, respektíve každý čiastkový pohyb je súčasne nie vyvažovaný, ale rušený iným pohybom. A podobne: každá vec, pocit, myšlienka. Ondrušov problém je teda problémom istej zaskočenosti, zablokovania, nemožnosti pohybu, zmeny, keď už spor sa vedie nie medzi svetom a mnou, ale medzi mnou a mnou, a vinovatý nie je svet, ale ja, ale ten o niečo lepší som zase len ja. Tento stav vecí je u Ondruša ponímaný ako istý kolaps, zrútenie, pád -- ale v páde nakoniec, ale naozaj už celkom nakoniec -- zostáva nádej, že "dopadneš mäkko"".
