Básnická skladba slovenského básnika, prozaika a esejistu Víťazoslava Hronca prináša hlbinné psychologickú a básnicky imaginatívnu meditáciu o vnútornom rozpoložení človeka. Na pozadí vertikality času a vertikály osi človeka a božstva sa v skladbe odohráva zápas medzi viacerými princípmi o podobu „end game" človeka, ktorá sa môže končiť katarzne alebo grotesknou zbytočnosťou.