Debutová zbierka básnických fragmentov, poznámok z „neexistujúceho denníka“, záznamov každodennosti života vo veľkomeste od mladej autorky (1975).
Svojím debutom priniesla poetka Mária Ferenčuhová do slovenskej poézie dynamiku strihovej skladby, hoci v tom čase ešte skôr v rovine voľnej asociácie, než ucelenej dramaturgie, ktorú môžeme vybadať v jej neskorších dielach. Ide o zbierku fragmentárnych textov, ktoré fungujú ako miestami lyrický, miestami viac epický či až publicistický komentár k vlastnej skúsenosti, k realite, ktorú zažíva lyrická subjektka (topicky sa dajú identifikovať mestá Paríž a Praha). Už na prvý pohľad je nápadná téma času, dočasnosti, plynulosti, ale aj neplynulosti bytia. Zároveň sa v zbierke objavuje motív tlmočenia, či pretlmočenia z jedného kódu do druhého (skryté titulky sú titulky pre nepočujúcich), pričom v kontexte (tejto) knihy ide o preklad vizuálneho, filmového a teda aj dejového zaznamenávania udalostí do literárneho jazyka (titulky sa dajú chápať aj ako literárny doplnok filmu).