Recenzia
Branislav Breza
16.12.2016

5102… - Fedor Gál – Andrej Bán

Absynt 2015

Nestáva sa často, že kniha reportáží sa na Slo-
vensku stane hitom. V nedávnej minulosti to
možno boli knihy Tvrtka Vujityho Videl som
peklo, ktoré vyšli vo viacerých zväzkoch. Na
reportážnu literatúru sa u nás zameriava vy-
davateľstvo Absynt, ktoré počas svojej ročnej
existencie prinieslo na slovenský knižný trh vý-
znamné diela svetovo uznávaných reportérov.
Spoločným znakom všetkých týchto kníh je silná
osobná výpoveď človeka, ktorý zažil utrpenie
takpovediac na vlastnej koži.

  Recenzovaná kniha však do veľkej miery čerpá
i z domáceho prostredia. Autori Fedor Gál a An-
drej Bán v jej názve vtipne obracajú rok 2015 na
číslo 5102… a troma bodkami možno v súlade
s pravidlami slovenského pravopisu odkazujú
na to, že sa im zdá niektorý výraz nevhodný,
nepresný, nevedia, ako pokračovať, atď.
  Ide o prvú knihu z novej edície Bez reportérov,
ktorú vydavateľstvo opísalo ako nesprostred-
kované texty z prvej ruky písané ako repor-
táž z cesty po vlastných myšlienkach. Fedor
Gál prispel do publikácie vybranými textami,
ktoré vychádzali v roku 2015 v Denníku N. An-
drej Bán doplnil reportáž o svojom putovaní
za utečencami, ktorí sa do Európy dostali na
úteku pred vojnou alebo terorizmom vo vlast-
nej krajine.

  Fedor Gál je nekompromisný. Píše, že v globali-
zovanom svete je všetko blízko. Čo je blízko, to sa
ho týka. To, čo môže človek naozaj ovplyvniť, je
to, kam dosiahne svojou pozíciou a spoločenskou
rolou. Tí, čo to nezvládli s čistými rukami ani vo
vlastnej rodine či komunite, sú nebezpeční. To
sú slová autora, ktoré kedykoľvek podpíšem. Aj
to, že potrebujeme autority, ľudí, za ktorými cítiť
silu a súčasne akúsi rodičovskú láskavosť (!). Gál
sa s viacerými svojimi blízkymi názorovo rozchá-
dza. Občas pôsobí ako nevyliečiteľný pesimista.
Ľudí s iným názorom, ako má on, rešpektuje.
Netoleruje však náklonnosť k totalitárnemu spô-
sobu myslenia a ľudí presadzujúcich svoj názor
násilím.

  Andrej Bán vo svojej reportáži putuje s ute-
čencami od gréckych hraníc s Macedónskom
cez hranice Srbska s Maďarskom. Napokon opi-
suje príchod utečencov na grécky ostrov Lesbos.
Tam v priebehu troch dní priplávalo okolo dvad-
saťtisíc utečencov, čo je skoro toľko ako počet
obyvateľov tohto ostrova. Záver patrí eseji Petra
Zajaca Vojna a mier v roku 2015 – namiesto záveru.

  Myslím si, že tri bodky v názve byť nemuseli.
Autori v knihe svoj názor vyjadrili jasne.