Recenzia
Slávka Drozdová
11.07.2013

Absurdná vízia budúcnosti

„Vezmite si napríklad takú mláčku uprostred sprchovacieho kúta. Viete, čo všetko sa v nej hmýri? Stačí do nej kvapnúť príslušníka mikroskopického plemena a do týždňa tu máte surukondu. … Surukonda vám narastie do desaťmetrovej dĺžky a budete mať problém vtesnať sa do kúpeľne. Ale to ešte nie je to najhoršie. Najzákernejší sú neviditeľní záškodníci. A spomedzi nich tí, čo vám cez póry a nozdry preniknú do mozgu.“ Inštalatéri dobre poznajú nástrahy, ktoré na bežného používateľa striehnu v kúpeľni. Aby sa im zabránilo, je potrebné kúpeľne neustále rekonštruovať. Ale keď tú vašu budú prerábať, nebudete sa mať kde osprchovať. Čo s tým? Môžete požiadať o pomoc susedov, tí by to mali pochopiť, u nich sa tiež rekonštruovalo. Ale ak to urobíte, zamoríte ich novú kúpeľňu a rekonštrukcia stratí zmysel. Nevadí, veď kúpeľne možno vymieňať každý polrok, čo polrok, každé tri mesiace! Takto popisuje samoúčelné rekonštrukcie, ktoré si vymyslela správcovská spoločnosť na obyvateľov paneláku, básnik, prozaik, prekladateľ a publicista Peter Macsovszky vo svojom poslednom románe Želáte si novú kúpeľňu? (Drewo a srd 2012).

Kniha obsahuje 79 krátkych kapitol popisujúcich situácie, v ktorých sa logika vecí dostáva do sféry absurdity. Dej rozprávania je zasadený do budúcnosti, v ktorej hrdinovia narážajú na každodenné ťažkosti, na nám dôverne známe neduhy – nestránkové dni, počas ktorých nič nevybavíme, na predavačov, ktorí nevedia nič o predávanom tovare, na nedostatok odborníkov, stroje, ktoré začnú vykazovať známky nefunkčnosti, len čo sa im skončí záručná doba, či na správanie sa ľudí v provinčnom meste, v ktorom sa pestuje nenávisť ako metóda na likvidáciu nudy… Macsovszky nám ukazuje prítomnosť a zároveň obraz budúcnosti. Budúcnosť však nepredstavuje víziu pozitívneho pokroku, ale je dovŕšením absurdna a vystupňovaním byrokracie. Frag Preguntas, jeden z hrdinov románu, musí na to, aby zachránil svoju nekrachujúcu galériu, absolvovať rad nelogických a smiešnych úkonov, ktoré si vymysleli na Flexistabilizačnom úrade. Už názov úradu, nápisy pri jeho dverách či rozhovory, ktoré vedú postavy, vyznievajú nezmyselne. Zmysel nedávajú ani odpovede na položené otázky (ak nejaké dostaneme). Macsovszkeho próza plná iracionálnych obrazcov, ukazujúca ironizujúcu a sarkastickú podobu prítomnosti a budúcnosti je osobitým, sviežim a zábavným dielom, ktoré nabáda hľadať rôzne interpretačné roviny.