Vyhľadávanie
F. R. & G. 2015
„Slovné hry nie sú pre neho samoúčelnou prezentáciou,
ale cestou k dosiahnutiu metaforickej presvedčivosti.“
Všestranný autor Ján Štrasser (básnik, textár, prekladateľ, publicista) všetky svoje básnické zbierky pomenoval jednoduchým, nepoetickým titulom. Inak to nie je ani pri jeho poslednej desiatej zbierke Až. Ako sám uvádza v edičnej poznámke, prvá časť knižky obsahuje po jednom texte zo všetkých básnických zbierok a piesňových textov, druhá časť Slimačo, rozdelená do dvoch oddielov Haikuku a Otvorená zlomenina, je novou samostatnou zbierkou.
Štrasserov zhutnený a ľahko rozpoznateľný rukopis neprekvapí, ale ani nesklame. S témami narába zručne a precízne, bez pátosu a generačnej sentimentality. Básnické slovo obnažuje k jeho samotnej podstate, aby sa dopátral individuálnej a všeobecnej pravdy. Priťahuje ho pôvab všedných situácií, ktoré vyúsťujú do nepredvídateľných zvratov a premien. Vychádza z bohatej rozmanitosti jazyka, vedomý si jeho tvarovateľnosti a významovej pružnosti. Slovné hry nie sú pre neho samoúčelnou prezentáciou, ale cestou k dosiahnutiu metaforickej presvedčivosti. V tomto smere vyniká báseň Kde si? – zakomponoval do nej originálne názvy rastlín (ozdobnica čínska, gypsomilka metlinatá, chlpaňa snežnatá...), ktorými vzdal hold prírodným skvostom a najmä zvukomalebnosti slovenského jazyka. Štrasser si vystačí s obmedzeným textovým priestorom, jeho slová sú predurčené a zrátané. Vyhovuje mu forma aforizmu a epigramu, lebo ako výstižne zdôrazňuje, „podstatné veci / sú krátke / a prosté, / ja, tma, smrť“. Svoj zmysel pre gnómickú výpoveď najhodnotnejšie zúročil v obľúbenom haiku. V Začiatočnom haiku zhrnul zložitosti životného rozhodovania do nezjednodušenej skratky: „Neviem, ako mám / začať, ešteže viem / ako skončím.“
Údernosť a adresnosť od nepamäti predstavovali silné zbrane politickej satiry, tieto náležite využíva aj Štrasser. Dalo by sa povedať, že čím horšie, pre Štrassera lepšie. V časoch mečiarizmu zaujímal kritický postoj, dôkazom sú nezabudnuteľné texty Babky demokratky a Ples núl, ktoré ani v zmenenej klíme nestratili platnosť. V Silvestrovskom haiku trefne zachytil opojnú klamlivosť posledného dňa roku: „Trieskanie petárd / trieskanie politikov, / šťastný nový rok.“ Humoristicko filozofickým videním sa približuje k poetike Tomáša Janovica, ktorému pripísal báseň Identita po našom. Vtipne bilancuje, komentuje príznaky starnutia a chorôb. Aj na miestach, kde by sme to čakali najmenej, presakuje vitálna schopnosť uťahovať si nielen z okolia, ale najmä zo seba. Štrasser sa dopracoval k životnej vyrovnanosti so sebou samým a nezmieriteľnosti so spoločenskými excesmi. Škoda, že niektoré jeho básne zostali len náčrtmi či nedotiahnutými nápadmi bez náležitého rozvinutia.
Zbierka Až nemieni čitateľov ukolísavať zatuchnutým lyrizmom, chce predovšetkým dráždiť a znepokojovať. Nie je to poézia na jedno prečítanie, núti k premýšľavému spytovaniu a opätovnému navracaniu.
