Komiks na Slovensku a v slovenskom jazyku má dve podoby. Komiksy pre deti (Asterix alebo Šmolkovia) a komiksy nie pre každého od Daniela Majlinga. V roku 2015 debutoval Majling, zamestnaný ako dramaturg Slovenského národného divadla, komiksom Rudo. A keďže sme vo vydávaní komiksov na Slovensku tisíc rokov za opicami, komiks Rudo bol vydaný v Čechách, kde zožal veľký úspech. Ale zázraky sa občas dejú a tento rok bol Majlingov druhý komiks Zóna vydaný iba na Slovensku.
Keď sa povie komiks, tak si asi predstavíte farebný, pekne kreslený príbeh, v ktorom hrdina zachraňuje svet alebo dievča, prípadne masakruje hordy zombií. Nič také v tomto komikse neuvidíte. Pozrime sa na samotnú publikáciu. Pri prvom pohľade na vás vykukne tvár ako z maľby Ernsta Fuchsa, podliata oranžovou farbou. Ilustrácia vyzerá na prvý pohľad ako linoryt, v skutočnosti ju Majling robí na počítači v kreslení.
Príbeh by sa mohol rovnať akejkoľvek zahraničnej komiksovej publikácii. Hlavná postava Rudolf je samotár, ktorému sa nedarí v spoločenskom živote. Jeho život predstavuje sériu sklamaní až do chvíle, kedy mu jeho susedka odovzdá pohľadnicu z liečebného ústavu. Pohľadnicu s vetou „Príď za mnou, číslo izby 7“ a podpisom „Erik“. Erik bol Rudolfov najlepší kamarát. Možno jeho jediný skutočný kamarát; venoval sa sociológii.
Pohľadnica s tajomným odkazom by Rudolfa veľmi nerozrušila, lenže Erik bol už dva mesiace nezvestný. Poslednýkrát o ňom Rudolf počul pred dvomi mesiacmi, keď sa mu ozval s tým, že narazil na niečo neobvyklé a že sa musí odsťahovať na Gemer. Dôvodom na presťahovanie bol výskum malej gemerskej oblasti, v ktorej majú ľudia väčšie sklony k samovraždám a mentálnym chorobám. Samo osebe je to podozrivé, rovnako aj fakt, že odvtedy o Erikovi nik nepočul.
Rudolf navštívi liečebný ústav na Prednej Hore, ale namiesto svojho priateľa narazí iba na ľudskú trosku v katatonickom stave, ktorá sa na Erika vôbec nepodobá. Veľmi zvláštne. A ako s tým súvisí sekundárny príbeh komiksu odohrávajúci sa v Londýne o tajomnom nájomnom vrahovi?
Musím sa priznať, do tohto komiksu som šiel s riadnym skepticizmom. Predsalen, slovenský komiks na Slovensku, to bude buď hlúposť, alebo niečo ojedinelé. Našťastie ide o druhú možnosť. Je vidieť, že Majling je skúsený dramaturg a vie, ako vizuálne vyrozprávať príbeh bez toho, aby čitateľa nudil. Pri rozprávaní využíva dva druhy prezentácie. Buď sledujete obrázky v štýle storyboardu (takže máte pocit neustáleho diania), alebo sú políčka klasicky rozložené ako komiks, s prípadnými minimalistickými zmenami. Vďaka tomu máte pri čítaní komiksu Zóna neskutočne filmový zážitok.
Možno za to môže téma, ktorá mi pri prvom čítaní pripomenula Zónu z knihy Piknik pri ceste (filmovú adaptáciu menom Stalker natočil Andrej Tarkovskij) bratov Strugackých, ako aj mestečko Innsmouth z poviedky Tieň nad Innsmouthom od H. P. Lovecrafta. Atmosféra by sa dala pri čítaní doslova krájať a prepojenie s líniou o tajomnom nájomnom vrahovi je veľmi nenásilné a dáva zmysel. Príbeh výborne dopĺňajú vnútorné monológy hlavnej postavy, vďaka čomu sa s ňou lepšie stotožníte.
Čo sa týka kresby, nemusí sadnúť každému, ale práve vďaka Majlingovmu svojskému štýlu získava tento komiks na jedinečnosti a potvrdzuje pravidlo o nesúdení knihy podľa obalu. Kto vie, ako by komiks vyzeral, ak by sa o kresbu postaral Martin „Shooty“ Šútovec, ako mal Majling kedysi v pláne. Pravdepodobne by nebol taký atmosférický.
Komiks Zóna bol vydaný s pomocou Fondu na podporu umenia a aj keď je na chrbte nápis BRAK, opak je pravdou. Toto je kvalitný, rýdzo slovenský komiks, ktorý si nesmiete nechať ujsť. Tak neváhajte, Zóna vás už očakáva.
Marek Baranyi
