Vyhľadávanie
Sladko-slané
Boris Filan: Bratislavské krutosti, Bratislava, Vydavateľstvo Slovart 2008
Rôzne sú cesty inšpirácie. Pri hľadaní vnuknutí Borisa Filana pre zaujímavú knihu Bratislavské krutosti nepochybne treba pátrať nejaký ten rôčik dozadu a pripomenúť si viaceré spomienkové knihy Júliusa Satinského a najmä z roku 2006 Rozpomínanie Ľuboša Juríka. Filan a Jurík sa priatelia už od detských liet, keď spolu vyrastali na jednej ulici. Vo chvíli, keď Ľ. Jurík vydal svoje spomienky na detstvo a mladosť, Filan len pokrútil hlavou, že sú to veru zromantizované pamäte, že on si to pamätá krutejšie. A veru krutosti sa popri láskavosti a nežnosti vôbec nevyhýba. Asi tak akosi to všetko bolo, ak pamätníci neklamú.
Bratislavské ulice a štvrte, predovšetkým však Palisády a neskôr okolie Poľnej ulice a Ondrejského cintorína, ožívajú vo Filanovom podaní plné vôní a odporných pachov, bitiek, odrenín, snáh a blicovania. Cez kamenné múry prežiarené slnkom, bujnou vegetáciou a hudbou, preliezol autor až do spomienok na starých rodičov v Mlynskej doline. Kombináciou strateného sveta a hľadania stôp po akomsi geniálnom hudobnom skladateľovi na internete vytvára magickú trilerovú atmosféru na spôsob Dana Browna, a to, prosím, bez vymýšľania! Na slovenské pomery naozaj čosi úctyhodné.
Filan svoje spomienky člení do rôzne dlhých kapitoliek, respektíve občas aj podkapitoliek. Netvorí súvislý dej, ale mozaiku. Autorova mozaika nesleduje historickú líniu, každý jednotlivý kamienok je svojím spôsobom prekvapením. Filanovi zíde na um určitá téma a horníčkovsky ju „ohovorí“ zo všetkých strán, z minulých i súčasných časov, spredku i – to sa už dá domyslieť. Napriek určitému chaosu v kamienkotvorbe výsledný efekt aj s parádnym zakončením dáva tušiť, že punktualistické zobrazenie, pre Filana nie zriedkavé, je najlepšie vnímať s odstupom ako v riadnej mohutnej galérii.
Filanovými témami sú predovšetkým priestory a situácie ľudí. Reflexia detského pohľadu je zameraná na výrazné črty, pocity, zatiaľ čo dospelý pohľad je oveľa civilnejší, triezvejší, nad vecou, aj keď zase ekvilibristickejšie vtipnejší.
Prepojenie rôznych svetov a nečakaných farebných a koreninových kombinácií vytvára u čitateľa na jazyku zvláštnu sladko-slanú chuť. Poplakať si asi poplače málokto, Filan sa nostalgii a romantizujúcim efektom dôsledne vyhýba. Zato je až živočíšne plnokrvný. Šikovne obchádza úskalia nedokonalosti a selektívnosti pamäte. Dávny kolorit mesta autor zachytil svojským, štylisticky nekomplikovaným, ale pritom veľmi príťažlivým košatým pohľadom.
Ľuboš Svetoň
