HLATKÝ, Edmund: Čarokrásno miniatúr
Jana Bodnárová: Bleskosvetlo/bleskotma.
Zbierka miniatúrnych poviedok tvoriacich knihu Bleskosvetlo/bleskotma od Jany Bodnárovej zasiahne predovšetkým kultivovaného čitateľa, ktorý má skúsenosti s kultúrnym pozadím, na ktorom sa pohybuje autorka. Výstavba knihy odráža fragmentarizovanú situáciu po Veľkom tresku a odštiepky reality Bodnárová monumentalizuje namiesto toho, aby ich zlepovala. Niet dnes inej cesty v tejto neprozaickej, neepickej dobe. V jednej dlhšej, ideologizujúcej poviedke Exodus v Hoteli Nucleus autorka na jednom mieste píše v súvislosti s pozadím a prípravami svetovej revolúcie zo stredu disciplinovanej, nie však teroristickej komunity: „to všetko vyústilo do krízy hodnôt!“ deklamovala prastará matka... „Prví do všetkého kopli umelci. Prítomnosť ich neuspokojovala. Cikcakovito sa pohybovali cudzími priestormi, cudzím časom, cudzími štýlmi, lebo pre svoju dobu nenašli spoloční ani jeden. Všetko bolo dovolené! Boli sme ironici. Blasfemici!“ V tomto vyjadrení charakterizuje súčasnosť, celkovú roztrieštenosť a všeobecný bezhodnotový stav, ktorý vtláča poviedkam, črtám pečať karikatúrneho, neurotického nokturna ľudského ducha, ktorý nevie prežívať v situácii fragmentarizovaného priestoru a času; frustrácia postáv vyúsťuje do fantastickej koincidencie s umením, alebo sa autorka dovoláva cudzokrajnej náboženskej, často aj inočasovej reality. Bodnárová okupuje Indiu, Čínu, Budhizmus, Taoizmus, staré filozofické systémy, akoby chcela signifikantne zdôrazňovať nevyhnutnosť úniku zo súčasného bezhodnotového časopriestoru. Jej ženské hrdinky sú nervózne, akési plazmatické, roztekavé, akoby túžili vyliať sa zo svojej väzniacej telesnosti a vplynúť do iného časopriestoru. Neistota rozjímania v meditatívnych miniatúrach inšpirovaných starými majstrami umenia je návrhom na duchovnú hygienu dneška. Modemistický trend reakcie na fundamentálne náboženské príbehy nie je výrazom autorkinej bezmocnosti pri reflektovaní reality, naopak, upozorňuje nás, že aj dnešok, ktorý takmer všetci umelci pociťujú akosi vytrhnuto z historického kontextu, je ukotvený v kultúrnych a náboženských súradniciach, naše podvedomie je nimi nasýtené a keď ho prestaneme brať do úvahy, mstí sa, tak ako sa vedia mstiť len úporne vypracované fikcie. (Podivuhodný koniec miss Bodybuilding). Čarokrásno svojich miniatúr dosahuje Bodnárová prepájaním reálnych, fantastických a fiktívnych prvkov inšpirovaných umením. Pri čítaní ma neraz zasiahol pocit apokalyptického konca sveta a odsúdenie na existenciu draculovského typu. Akoby sme už dnes boli povinní vzájomne sa vysávať z energie, blúdiť blasfemicky zamaskovanou skutočnosťou a autentický život akoby nám kamsi unikal. V poviedke Kaviarenská melodráma má žena rozoklaný jazyk našepkávajúceho hada, muž je vysušený, akoby vysatý z energie. Vôbec, groteskne, absurdne sa správajú aj sny, spánkové i tie bdelé, v zdeformovanej realite, v ktorej sa napríklad nevinnej žene (Cudzinka?) zepizovanými výčitkami svedomia vyššej morality vymstí, obyčajné polovedomé, nervózne odsúdenie dieťaťa. Čo s týmto absurdným svetom, v ktorom neodpočívame ani v spánku, ale prežívame zdeformovaný, unavujúci odraz vytesnenej reality, čo so strnulým podvedomím, ktoré sa mstí za svoje uspatie a neuskutočňovanie?
Keby sa niekomu podarilo pospájať miniatúry vynikajúcej knihy Bleskosvetlo/bleskotma okolo jedinej ideologizujúcej poviedky Exodus v Hoteli Nucleus, dostal by obraz podivuhodného súdu nad bezbranným dobrom vo svete skarikovaného polosveta, v ktorom je zdravej, po autenticko prežívanej skutočnosti túžiacej duši tragicky smutno, akoby bola vopred odsúdená na zánik. Bodnárová nerozbíja epické zrkadlo, ono už dávno rozbité je, ona len z každého čriepku dotvára krásny klenot, aby sa dal ako tak vnímať. Až je človeku smutno, že medzi porazené existencie patrí aj Verra z poviedky Exodus v Hoteli Nucleus, a veľká svetová revolúcia sa nebude konať aspoň vo fiktívnej rovine.
Kniha Bleskosvetlo/bleskotma patrí k tomu najlepšiemu, čo v posledných desiatich rokoch vyšlo.
Edmund Hlatký In: Knižná revue, roč. VI, 24. 4. 1996, č. 8, s. 5.
