Vyhľadávanie
Chlapčenské sny
Ján Uličiansky: Čarovný chlapec
Bratislava, Perfekt 2005
Ilustrácie Peter Čisárik
Z túžby, ktorú skúsený autor pre deti a mládež Ján Uličiansky v predhovore ku knižke Čarovný chlapec charakterizuje slovami: keď som bol malý chlapec, túžil som po veľkých veciach, vznikli tri rozprávkové sny. Tri príbehy, ktoré voňajú chlapčenským dobrodružstvom. V príbehu Tik Tak vystupuje chlapča s rovnakým menom – nadránom prišlo do mesta a sklamalo ho, že každý dospelý je uponáhľaný, nikto nemá čas obdivovať maľby na asfalte, zájsť do cirkusu alebo navštíviť babičku. Ku kráse a radosti sú všetci ľahostajní. Potom v mestečku zastanú všetky hodiny a hodinky, iba chlapcove, priviazané na krk šnúrkou do topánok, stále potichučky tikajú. Aj dospelý sa schuti zasmeje na hystérii sparabolizovanej mestskej vrchnosti, ktorá až nápadne pripomína nejednu dnešnú skutočnú kocúrkovskú. Čuduj sa svete, občanom mesta však strata časovej orientácie, vymazanie neodkladných termínov iba prospeje. Kým však prvý príbeh ostáva, pokiaľ ide o budúcnosť, príjemne a vzrušujúco otvorený, príbeh Peter Kľúčik končí detsky dojemným happy endom. Nie však potrestaním zla, ale jeho prerodom v dobro. Je poučný pre všetky deti, ktoré nosia na krku kľúčik, ale aj pre tie ostatné. Iba v treťom príbehu Čarovná chvíľa nenosí hlavný hrdina na krku nič. Zato sa však stráca. Nečudo, je posledným z generačnej trojice Čáry, Mary a Fuk. Život so strateným alebo aspoň neviditeľným synom a vnukom síce môže byť finančne a materiálne príťažlivý, ale nenahradí chvíle, keď sú všetci spolu.
Ján Uličiansky komponuje svoje príbehy lineárne, bez rôznych odbočiek, ale tiež voľne hravo, bez komplikovaných konštrukcií. Čarovný chlapec má preto veľkú šancu mladých čitateľov osloviť. Autor rád využíva slovné hračky, ba niektoré v ďalšom význame dokáže oceniť aj dospelý čitateľ. Uličiansky sa nevyhýba pravdivému zobrazeniu reálií, v ktorých mladý človek žije, zároveň však vie byť detsky zrozumiteľný. Postavy z čarovného chlapca nie sú žiadni svätuškári, aj si zanadávajú, ale tak svojsky: Dopakľúča! Kindervajco! Dokofoly-pepsikoly! Jazykový výber teda autor prispôsobil chápaniu mladého čitateľa a zároveň neprekročil prah, za ktorým sa nachádzajú sémantické prostriedky ohrozujúce detskú mravnosť, aj keď obyčajne dospelí mávajú tendenciu vidieť vo svojich deťoch či vnukoch mravnejšie stvorenie, než sa prirodzene vyvinulo. Ale to je už na iné úvahy. Uličianskeho detskí hrdinovia sú čarovní svojím snívaním.
Ľuboš Svetoň
