Cestou k ozajstnosti

Vo svete je preložená do množstva jazykov, vyšla v rôznych ilustrátorských verziách (napr. aj s ilustráciami popredného amerického ilustrátora Maurica Sendaka), bola aj zhudobnená do podoby albumu (Meryl Streep, ktorá albumu prepožičala hlas, bola v roku 1986 spolu s klaviristom Georgom Winstonom nominovaná na cenu Grammy). Existuje aj niekoľko verzií príbehu vo forme celovečerných a krátkometrážnych, hraných aj animovaných filmov, audiokníh, dokonca divadelných a tanečných inscenácií a muzikálov. Etablovanosť útlej knihy totiž spočíva v jej nadčasovosti, mnohovýznamovosti a metaforickosti.

Na pomedzí fyzického a metafyzického

Príbehom sa na päťdesiatich stránkach otvára filozofická otázka ľudskej podstaty a existencie, konkrétnejšie toho, čo znamená byť skutočným. Problematika skutočného a pravdivého sa v príbehu rozohráva na dvoch úrovniach (alebo platónsky povedané, v zmyslovom svete a vo svete ideí), na pomedzí fyzického a metafyzického, ktoré ďalej núti čitateľa zamýšľať sa  nad podstatou slova ozajstný. To sa zvykne zamieňať synonymami skutočný, reálny, ale aj pravdivý, úprimný či nepredstieraný.

Zamatový Králik je plyšová hračka, ktorá je sprvu nechcená,  časom však prichádza na to, čo je jej pravým zmyslom. Ozajstné, ako hovorí jedna z postáv, nie je to, z čoho je človek zhotovený (ako vyzerá navonok), ale to, čo sa mu časom prihodí, teda všetky okolnosti, situácie a ľudia, ktorí ho časom formujú. Kontrastom ku Králikovi sú v príbehu moderné hračky, ktoré sa dokonalo podobajú na skutočné veci, ale tie majú hranatý tvar, dieťa sa s nimi nemôže pomojkať ani s nimi zaspať. Králik nie je najmodernejší a nemá ani kožúšok z pravého zamatu, napriek tomu ho má chlapec spomedzi všetkých hračiek najradšej. Nemení sa to ani po čase, keď už jeho kožúšok nie je krásny, ale skôr vyblednutý a na chvoste má dieru. S tým súvisí aj téma sebaakceptácie a autentickosti: „Zvyčajne, kým sa staneš OZAJSTNÝM, láskaním prídeš o väčšinu chlpov, povypadávajú ti oči, vyťahajú sa ti nohy, budeš načisto ošúchaný. Ale na tom vonkoncom nezáleží, pretože ak si raz OZAJSTNÝ, nemôžeš byť škaredý, azda iba pre tých, ktorí tomu vôbec nerozumejú.“ (s. 15)

Tematicky sa kniha dotýka aj problémov spojených s láskou a vzťahmi, bolesti, ktorú so sebou prinášajú, a smútku zo straty či prerušenia kontaktu s ľuďmi, na ktorých nám záležalo. Príbeh sa však nekončí smutne, ale ani klasickým happy endom.

Na hranici fantázie a skutočnosti

Zamatový králik je metaforickým príbehom aj o vnútornom svete detí a rozvíjaní detskej imaginácie, v ktorej hračky ožívajú, rozprávajú sa medzi sebou a napokon sa stávajú skutočnými. Prerod Králika z hračky na skutočné zviera možno ponímať nielen ako fyzický rast, ale aj ako zrenie detskej osobnosti. Transformácia detského myslenia z fantazijnej, magickej roviny do roviny konkrétneho vnímania reality je symbolicky znázornená prostredníctvom vykvitnutej rastlinky, ktorou sa Králik mení na skutočného. Premena Králika z hračky na skutočné zviera môže zrkadliť aj detskú myseľ, ktorá nadobudla vedomie, schopné reflektovať vlastnú osobnosť.  

Prvé zdanie klame

Litografické ilustrácie Williama Nicholsona nezodpovedajú charakteru ilustrovanej knihy, na aký je súčasný detský recipient zvyknutý. Sú realistické, nesú sa v tlmených žltých, modrých, červených a hnedých odtieňoch, pripomínajúcich prvé farebné filmy zo začiatku 20. storočia. Obálka na prvý pohľad taktiež neupúta, podstatnejšie však je, čo sa nachádza vnútri knihy. Napriek strnulosti, aké mávajú plyšové hračky, sú Králikove emócie v ilustráciách citeľné. Možno v nich odčítať strach o chlapcovo zdravie i neistotu z vlastného osudu. Naratívny text sprevádzajú a naznačujú Králikovu cestu i premenu v skutočného. Rozvíjaním tém a otázok vlastného bytia, hľadania jeho podstaty, vytrvalosti, sebaakceptácie a autenticity, priateľstva, ale aj fantázie, by si Zamatový králik prostredníctvom textového aj obrazového stvárnenia mal zaiste nájsť miesto aj v súčasnej knižnici (nielen) detského čitateľa.