Za posledné obdobie sa ocitlo na našom trhu hneď niekoľko prekladov svetových románov venujúcich sa fenoménu druhej svetovej vojny. Zvlášť zaujímavé sú tie, ktoré ju reflektujú z pohľadu detí. Za všetky spomeňme sugestívny autobiografický román Môj sused Hitler Edgara Feuchtwangera. Originálne príbehy z tohto obdobia prináša aj írsky prozaik John Boyne, ktorého knižka Chlapec v pásikavom pyžame sa stala svetovým bestsellerom. Teraz sa k nám dostáva autorov podobne tematicky ladený román Chlapec na vrchole hory.
Rozpráva o rozpadoch vzťahov, odcudzení, zlých rozhodnutiach, samote a prelomení mlčania. Pierrot je dieťa vychovávané v multikultúrnej rodine: matka je Francúzka a otec Nemec. Vyrastá v časoch, kedy si tieto dva národy nevedeli odpustiť a pozerali sa na seba s absolútnou nedôverou, čo prechádzalo z verejnej aj do súkromnej sféry. Pierrota sa tieto okolnosti dotýkajú najprv zľahka. Žije skromne, no spokojne, voľné chvíle trávi s najlepším kamarátom – hluchonemým židovským chlapcom Anšelom Bronsteinom. Avšak nielen do Pierrotovej rodiny, ale do celého Paríža sa vkráda tieň minulosti a celé vojnové besnenie začína odznova. Nie je to síce priamo vojna, kvôli ktorej sa Pierrot stáva sirotou, ale traumy z nej útočiace na jeho rodinu – otec zomiera ako alkoholik, a matka, robotou strhaná žena, umiera na ťažkú chorobu.
Podľa jednej z postáv sú deti vo veku siedmich rokov najšťastnejšie, svet ich neprestajne privádza do úžasu, no Pierrot neprežíva detské radosti, ale pocity osamelosti a zdesenia nad neistou budúcnosťou. Sirotinec, kam sa dostáva po smrti oboch rodičov, náhle vymieňa za rakúske mestečko Obersalzberg. Privádza ho tam teta Beatrix, ktorá pracuje ako chyžná pre neobvyklú klientelu. Horská chata prezývaná aj Orlie hniezdo je nezvyčajným miestom pre výchovu malého chlapca. V tomto sídle moci totiž Adolf Hitler spriada plány na ovládnutie sveta a hľadá konečné riešenie židovskej otázky. Chlapec musí ihneď zabudnúť na svoje korene, priateľov, rodinu, dokonca je donútený zmeniť si vlastné meno na nemecky znejúce Pieter. Okamžite sa konfrontuje s ľudskou nenávisťou, je čoraz zmätenejší, netuší, či je pre Adolfa a Evu iba neželaným nájomníkom, sluhom alebo domácim zvieratkom.
Román má najsilnejšie miesto v psychologicky vykreslenom vzťahu medzi Pierrotom a Adolfom. Odkazuje v ňom na stratu rodičov, osamelosť a izolovanosť. Chlapec sa bojí toho, že príde o nadobudnutú lásku Führera, v ktorom nachádza črty vlastného otca, a tak jeho lojalita začína hraničiť s fanatizmom. Boyle vysvetľuje, ako možno získať empatiu k človeku, akým bol Adolf Hitler. Keď vyrastáte v strachu a zrazu príde niekto, kto sa o vás postará, cez ilúzie neuvidíte prichádzajúci súmrak. Chlapec sa v ňom videl, podobne ako státisíce ďalších Nemcov: „ Aj jemu by sa páčilo ničoho sa nebáť. A niekam patriť. Mať takú moc ako on, brať si, čo sa mu zachce, kedykoľvek a od kohokoľvek, namiesto toho, aby sa dal okrádať.“ Autor vníma detskú dušu ako symbol nevinnosti, s ktorou sa dá najlepšie manipulovať, a táto manipulácia sa stala základom organizácie Hitlerjugend, do ktorej patril aj chlapec z vrcholu hory. Z Pierrota sa stáva skutočný Pieter a pribúdajúce zlé skutky si pred vlastným svedomím obhajuje čoraz suverénnejšie. Túto premenu rieši autor v rozsahu celého románu chronologickými skokmi v rozmedzí piatich rokov.
Román Chlapec na vrchole hory je určený viac-menej detskému čitateľovi, niektoré okolnosti sú schválne zjednodušené a podané cez témy lásky, pomsty, priateľstva či zrady. Teda všetko to, čo deti tak radi nachádzajú aj v súčasných moderných príbehoch. Tu však cez ne spoznávajú skutočné dejiny. Dospelých zase John Boyne varuje, ako ľahko sa dá manipulovať s detskou dušou. Je skutočne také jednoduché skaziť nevinného? Boylov žalospev nie je žalobou, ale konštatovaním, že hoci môže byť ľudská pamäť selektívna, spomienky a skutky vždy dobehnú naše svedomie. A kto raz pocíti hanbu, pochopí aj krutosti, ktorých bol súčasťou. Ako malý chlapec z vrcholu hory.
Daniel Hevier ml.
