Vyhľadávanie
Perfekt 2014
„Zrejme nik nebude pochybovať, že Dita je výraznou hrdinkou. Osobnosťou!“
Ešte ste sa s ňou nestretli? Malá školáčka z neveľkého mesta.
Kým iní by sa možno na takýchto miestach nudili, pre Ditu platí opak. Nudí sa len zriedkavo: „rada hľadá vo všetkom niečo iné ako druhí.“ Napríklad si nájde spriaznenca v potulnom harmonikárovi. Nielen preto, že obdivuje jeho hudbu. Smelo vystúpi z davu, keď ho iné deti šikanujú, a odoženie útočníkov. Od toho dňa má harmonikár od Dity každý deň v puzdre krabičku džúsu. Na priateľov sa dá spoľahnúť! Pre papagája Prišelca vytvorí Dita záhradné kino cez okno. S priateľkou Zitou a s hluchým psom Britou sa dorozumievajú očami a vymyslia hru na vlčiu svorku.
Zrejme nik nebude pochybovať, že Dita je výraznou hrdinkou. Osobnosťou! Vo svojich čarovných príbehoch! Schválne používam toto slovo a nemyslím tým vôbec na žáner čarovných rozprávok a už vôbec nie na mágiu a čarovanie. Vystihuje skúsenosť, ktorú dobre poznáme z kontaktu s deťmi. Pre nich sa v mihu zmenia bežné chvíle na vzácne životné momentky. Až neuveriteľné. A práve tento okamih premeny zachytáva, no i svojsky skúma spisovateľka Jana Bodnárová. Dieťa v tomto veku ešte nepozná cynizmus, nerozumie sarkazmu či povýšeneckému intelektualizovaniu a pristupuje ku každodenným životným okamihom s objaviteľskou vášňou. Pre predškolákov či čitateľov mladšieho školského veku je Bodnárovej rozprávanie akoby „obrazom spoza zrkadla“. Neprekvapí ich, že líška v záhrade si s Ditou pohovorí o svojom hlade. Ba ani to, že jemne poodkryje Ditino tajomstvo o strachu. Niežeby školáci nevedeli, že líška ľudskou rečou nerozpráva, poznajú však ten okamih, keď sa aj im skutočnosť premieňa na rozprávku. V nej si sami nachádzajú to, čo vedome ani nevedia pomenovať alebo si dať dokopy. Ba možno ani nevedia, že to jestvuje. Nemusia vedieť, či líška je symbolickým stelesnením strachu z noci. Ani to, ako sa z podvedomia vyplaví predstava či sen. Tiež nebudú hĺbať nad tým, prečo sa Dita zoznámila s dvojníčkou v takom divokom strete. Žeby bol jej dvojnícky prelud len spontánnym nasledovaním pocitu, ktorý sa dovoláva väčšej pozornosti vedomia? Dita si totiž raz v knižke prečíta, že každý človek má na svete svojho dvojníka. A tak sa v nestráženej chvíli sna obe nájdu ako pri ostrom vnútornom boji. Ešte že nám autorka (možno i s humorom) pripomenie, že na večeru sa Dite ušla poriadna porcia makových šúľancov, a tie ju za noci tlačia v brušku. Bodnárová aj v ďalších príbehoch podnikla dôležité výpravy k ľudským pocitom a citom! Zrejme textami Dita, 30 mušiek svetlušiek a iné príbehy zapáli ohník pre kvalitné rozhovory v rodinnom kruhu.
Jana Bodnárová je aj vo svojich rozprávkach poetickým či poetizujúcim typom autorky. Naznačí a nechá čitateľovi priestor, aby cítil a vnímal. V tejto kvázi vedomostnej spoločnosti je to signálny tón aj o kráse ľudskej identity.
