Vyhľadávanie
Tvorivé počiny literárneho vedca a prekladateľa Jozefa Hvišča (1935) sú vo svete slovesnej kultúry a v prostredí akademických kruhov dobre známe. Málokto ale pozná rázovité rodisko autora ležiace v povodí rieky Topľa. „V mojich dejinách sú vpísané dejiny tohto kraja a životy ľudí v ňom, áno, aj tvoj, darmo sa vzpieraš, si jedným z nich...“ prihovára sa rieka v úvode prózy autorovi. A ten pozorne načúva spomienkam, svojim i obyvateľov Kurimy, hlboko zaznamenaným v pamätiach i v archívoch. Kniha Dolina dobrých ľudí (Limerick 2014) však neponúka iba beletristickú mapu spomienok na život a spoločenské pomery obyvateľov obce. Autor s úctou kladie slovo k slovu, štylisticky cibrí každú vetu a do jednotlivých pasáží vnáša nežnosť poézie, aby nás pozval prežiť životy troch generácií presídlencov z Oravy, rodiny Krausových, od konca 19. storočia do konca medzivojnového obdobia. Románové časti, v ktorých sa prepletajú osudy jednotlivcov, sú doplnené výpoveďami kľúčových postáv a citáciami z kroniky či korešpondencie. Dej románu je postavený na viacerých epizódach. Čitateľ v nich sleduje zakladanie miestnej školy, kreovanie kultúrneho života s dominanciou ľudových zábav a ochotníckeho divadla. Historické reálie autor dopĺňa aj o esejistické úvahy, do popredia vystupujú hodnoty, ktoré sa však strácajú rovnako ako drevené domce a lavičky na ich priedomí...V románe silno rezonuje téma vysťahovalectva do Ameriky, tá intenzívne zasiahne do životov hlavných protagonistov. Kurima sa na konci 19. storočia nepýšila honosnými domami a nadbytkom matérie. Obyvateľov však spájala solidarita a chuť víťaziť nad mizériou života. V miestnom kostole, v škole, na poliach, na priedomiach domov či v miestnej krčme pri družnom rozhovore. Kdekoľvek. Opúšťajúc románové povodie rieky Topľa prichádza človeku akosi ľúto za zašlými časmi. Časmi bez prebytočne bohatých príbytkov a prázdnych rečí...
