Recenzia
Alena Štrompová
03.08.2010

Dunaj v Amerike - Michal Hvorecký

Michal Hvorecký

Dunaj v Amerike

Bratislava, Marenčin PT 2010

Nový román Michala Hvoreckého, spisovateľa zaškatuľkovaného v subžánri science fiction –kyberpunk, znamená isté nóvum v jeho autorskej dielni. Príbeh Martina Roya, sklamaného prekladateľa krásnej literatúry, ktorý sa rozhodne pre kariéru výletného manažéra lode na plavbe po Dunaji, v porovnaní s predchádzajúcou tvorbou nie je až taký atraktívny. Zmena zasiahla i protagonistu románu: psychicky zdeptaný a duchovne vyprázdnený hrdina sa dostáva do úzadia a na jeho miesto nastupuje človek, ktorý dokáže rýchlo vytriezvieť z pracovných i citových naivít a racionálne konať v prospech svojej existencie. Rovnako ako Eskorta, tak i Dunaj v Amerike má isté autobiografické črty a je poznačený spomienkami, autor pracoval dve sezóny na výletnej lodi. Dej čerpá z osobných skúseností s americkými pasažiermi, z rozprávaní lodnej posádky, vedomostí o Dunaji i historických reálií. Na rozdiel od ostatnej Hvoreckého tvorby poznačenej estetikou šoku, ktorá lákala najmä mladších čitateľov svojou otvorenosťou, tu je príbeh dôveryhodnejší a zaobíde sa bez šokujúcich vízií života budúcej generácie či utopických scenárov. No napriek tomu dvadsať dní na palube lode America neprináša nudu – postavičky amerických dôchodcov sa postarajú o veľa úsmevných príbehov a predstavujú prehliadku západnej kultúry v celej svojej materiálnej ozrutnosti a hlúposti. Jazyk diela autor prispôsobuje prostrediu a téme a ani tu až tak nevybočuje z rámca narátora, ktorý sa rád vybúri pri použití irónie a hyperboly. „Starček Arthur Breisky dokonca potreboval prenosnú striebornú kyslíkovú bombu na kolieskach, chodil osamotený, fajčil jednu od druhej, v prestávkach medzi šlukmi dýchal do masky a strašil okolie. Starí ľudia väčšinou vyzerajú hrôzostrašne. Šíri sa z nich vôňa podobná pachu zimného šatstva, ktoré celú jar a leto odpočívalo v temnej dubovej skrini.“ Občas rušivo pôsobí nadmerné použitie anglických výrazov a naopak úsmevne slovko excelentne, ktoré má svoje opodstatnenie. Dej sa rozbieha pomaly a kým na palubu nevstúpi Mona, záhadná priateľka protagonistu, drží sa v medziach výletov, príhod s pasažiermi a retrospektívnych fragmentov približujúcich život hlavného hrdinu. Zvlášť zaujímavé sú opisy jednotlivých miest a historické reálie, ponúkajú nevšednú exkurziu po vybraných mestách pri Dunaji. Avšak pre čitateľa „idúceho“ po príbehu môžu znamenať nudu. Príchod Mony dej zdynamizuje, na palube dôjde k dvom vraždám, narastá psychické napätie medzi členmi posádky, no všetko mimo naivne veselých Američanov a nalinkovaného programu. Predčasné sklamanie z tragického konca plavby, ktorý zdanlivo vyriešil záhadné vraždy a ukončenie vzťahu s Monou, napravilo vypointovanie postavy pasažiera Webstera. Trochu rozpačito pôsobí správa privádzajúca protagonistu po troch rokoch k  Mone. Dunaj v Amerike ponúka čitateľovi plavbu, kde rieka ožíva príbehmi, súčasnými i tými už dávno zabudnutými, s doplnením vzácnych fotografií. Autorovou snahou už nie je šokovať, skôr preniesť na čitateľa kúsok zo svojho obdivu k Dunaju.

Alena Štrompová