Vyhľadávanie
François Aubineau: V mojej hore
Preklad: Miroslava Grajciarová
Prešov: OZ Slniečkovo, 2021
Hovorí sa, že je lepšie raz vidieť ako stokrát počuť. Je dobré, keď sa tejto skutočnosti dokážu držať autori i vydavatelia kníh pre deti. Hoci literatúra pracuje predovšetkým so slovom, jej neoddeliteľnou súčasťou je ilustrácia. O to väčšmi, keď sa vďaka prevažne detským a mládežníckym knihám dostáva do rúk tých najmenších, v ktorých má pestovať cit pre krásu, estetiku či empatiu a rozvíjať fantáziu.
Týmto smerom sa uberá aj práca vydavateľstva Slniečkovo, ktoré funguje ako občianske združenie. Ich najnovšou publikáciou je útla, no hĺbavá knižka V mojej hore. Jej autorom je Francúz François Aubineau, ktorý nie je spisovateľom v pravom zmysle slova. Pracuje ako fotograf, horský vodca a sprievodca, jeho život je neoddeliteľne spätý s prírodou. Aj preto vykresľuje svet na jednotlivých stránkach jednoducho, živo, hravo a s porozumením pre prírodu. Aubineauova prvotina síce neoplýva bohatstvom a pestrosťou jazyka, ale zato pracuje s tým, čo ponúka zelený les, do neba sa týčiace majestátne skaly a slnkom zaliate doliny s pasúcim sa dobytkom a blankytnými bystrinami: pokoj, zamyslenie, hĺbku a pokoru. To sú aj hlavné motívy a hodnoty, na ktoré odkazujú vety i obrázky v tejto knihe. Z každej stránky cítiť autorov pozitívny vzťah k prírode – vzdáva hold jej živlom i tajomstvám a hlavne prejavuje úctu k nej samotnej. Z premyslených viet a formulácií cítiť, že autor vie, čo chce v dieťati či dospelom prebudiť, kam smerujú jeho myšlienky, na čo chce poukázať a kde je dobré zastaviť sa a popremýšľať. Veď ani vrcholy hôr sa nedajú zdolať bez prestávok. Malým odpočinkom sú v tomto prípade kresby, ktoré sprevádzajú dej, nútia k premýšľaniu a uvedomeniu si toho, čo sa okolo nachádza.
Knižka prepája dvojice svetov, čosi z textu a čosi z ilustrácie, čosi z prírody a čosi z ľudí, čosi nedosiahnuteľné a čosi také prosté, jednoduché. Aj keď hovoriť o majstrovskej práci s jazykom je dosť prehnané. Väčšinu textu na dvojstrane tvorí jedna veta, ktorú však zároveň podčiarkuje ilustrácia Jérôma Peyrata. Nie je vypracovaná do detailov, ale každý podstatný kúsok alebo zobrazovaný moment je vykreslený reálne a čitateľovi sa razom zazdá, že sedí v tráve s vlkom a pozoruje maličkú včielku, ktorá si práve vyhliadla ďalší lilavý kvet na opelenie. Inde zas prežíva strach z búrky o pastierovo stádo či radostné chvíle strávené na túre s rodinou. A ako sa zabávajú „ľudské mláďatá“, rovnako svoj bezstarostný život v obklopení nádhernou prírodou prežívajú aj malé vĺčatá, sem-tam vymýšľajúce nezbedy a šibalstvá.
Samotná obálka knihy predstavuje netradičnú hru – dá sa totiž „čítať“ spredu aj zozadu, zhora aj zdola. Jedna časť vidí svet hory z pohľadu vlka, druhá z pohľadu človeka, ktorý v nej žije i pracuje. Čaro knihy umocňuje to, že oba svety majú rovnaký sprievodný text. Na záver, respektíve v strede knihy, sa dva uhly pohľadu na svet a život – ľudský a zvierací – stretnú a zoči-voči, hore nohami odkryjú svoje posolstvo. Správu o spolunažívaní divých zvierat a človeka vo svete, ktorý patrí jednému aj druhému, no zároveň nikomu. Každý jeho návštevník či obyvateľ sa musí naučiť žiť v súlade s prírodou, jej rozmanitosťou a zákonmi.
Význam slov ekosystém, environment a životné prostredie touto nenásilnou, no náučnou formou nadobúda rozmery reálneho sveta a jeho súčasných potrieb a priorít. Ukazuje deťom (a nielen im) svet, ktorý vnímame v kráse každého lúčneho kvetu i strmých skál. A dospelým zas naznačuje, ako treba narábať s tým, čo nám príroda požičala.
