Vyhľadávanie
Román Silvie Bystričanovej Zlatá stredná cesta má ambíciu prihovoriť sa najmä čitateľom, ktorí inklinujú k žánru romantickej literatúry. I keď ide skôr o titul z kategórie oddychového čítania, z vyrozprávaného príbehu vyznieva viacero myšlienok hodných pozornosti.
Štyridsiatnik Markus, slávny huslista žijúci bohémskym spôsobom, následkom nepriaznivých okolností prehodnocuje svoje životné postoje. V priebehu deja prechádza najzásadnejším vnútorným prerodom. Spúšťačom tejto premeny je ťažká dopravná nehoda, pri ktorej utrpel natoľko vážne zranenia ľavej ruky, že mu znemožňovali pokračovať v kariére profesionálneho huslistu. Markus sa usiluje s následkami nehody sa vyrovnať, pričom mu pomáhajú jeho priatelia, najmä hudobník Maximilián a mladá študentka Jurana. Spočiatku sa hrdina pokúša znovu sa naučiť hrať na husliach: „Schytil barly a mal chuť zlámať ich ako bronzový barlolámač na priečelí Kolonádového mosta v Piešťanoch. Dá sa to! Všetko sa dá! Možno nebudem najlepším huslistom, ale budem huslistom. Vyleziem na svoju horu, aj keby som mal byť len bronzový.“ (s. 49) Prieniky do jeho prežívania pri opätovnom hľadaní vnútornej sily patria k najplastickejším pasážam a zároveň ide o jeden z najzaujímavejších motívov. Výraznejšiemu podčiarknutiu ideového vyznenia knihy by preto pomohlo, ak by sa tejto téme venoval väčší priestor aj v ďalších fázach románu.
Neskôr sa pokusy o hru na husliach stávajú len pozadím, na ktorom sa odohráva ťažisko Markusovej premeny. Pozornosť sa upriamuje na bilanciu jeho súkromného, resp. ľúbostného života. Po nehode sa prestáva zameriavať výlučne na seba. Všíma si krásu prírody, mení postoj k zvieratám, urovnáva konflikty so susedmi a najmä začína túžiť po rodine, ktorá sa preňho stáva najvyššou hodnotou: „Chcem rodinu. Obyčajnú rodinu, kde niekto bude kašľať, niekto navarí, niekto príde a všetci majú kľúč od jedných dverí.“ (s. 96)
Napriek nešťastnému východisku príbeh nie je vyrozprávaný tragicky. Nehoda sa tu prezentuje ako príležitosť či druhá šanca na lepšie usporiadanie vlastného života: „Od havárie žije inak. Možno z donútenia a možno to chcel už dávnejšie a úraz to celé len popohnal. Ešte raz a inak. Lepšie.“ (s. 91) Fráza „ešte raz“ sa opakovane objavuje vo vnútorných monológoch postavy ako motivačné krédo. Zároveň je však aj vyjadrením jedného z posolstiev knihy. Napriek nepriaznivým okolnostiam sa možno stále pokúšať byť lepším človekom. Vyústenie deja, keď Markus nachádza životné šťastie v podobe partnerky, je idealistické a sentimentálne, čo je v súlade so žánrovými očakávaniami.
Myšlienka zlatej strednej cesty, ktorá sa stala názvom diela, tu tak spočíva v hľadaní rovnováhy medzi úspechom a súkromím, kariérou a rodinou: „Jeho misky váh konečne zastali uprostred. Pochopil, že rovnováha nespočíva v hľadaní extrémov krásy či zážitkov, ale v harmónii všetkého, čo život namieša. Ušľachtilosť je zlatá stredná cesta.“ (s. 142)
