Recenzia
Vladimír Patráš
02.04.2014

Jazyková komunikácia a kultúra vyjadrovania - Ján Findra

V rokoch 2001 – 2010 vychádzali na stránkach dvojtýždenníka Verejná správa aj jazykovedne ladené populárno-vedecké články. Tematicky sa viazali na jazyk a dorozumievanie v pracovnom styku, kultúru vyjadrovania, rečníctvo, jazykovú výchovu a na školskú prax. Známy jazykovedec, profesor Ján Findra, ich pripravoval pre všetkých, ktorým záleží na kultúre a kultivovanosti ich jazykových prejavov. Popri úvahách o kvalitných textoch si všímal bežné pravopisné a gramatické ťažkosti v jazykovej praxi. Mienil aj prirodzene ovplyvňovať jazykovú, štýlovú a komunikačnú normu a napokon aj normy spoločenského správania. Každý príspevok tak nadobudol podobu inšpiratívneho posolstva.

Texty už na časopiseckých stránkach zaujali a úspešne oslovovali široký okruh vnímavých adresátov. Stali sa odborne fundovanou a výrazovo príťažlivou diskusnou plochou na plnenie širšieho spoločenského a kultúrneho poslania. Aj tieto črty vedno s odporúčaniami z odborných kruhov podporili autorovo rozhodnutie spracovať príspevky do knižnej podoby. Publikácia Jazyková komunikácia a kultúra vyjadrovania (Osveta 2013) pozostáva zo 137 textov, zoskupených do troch obsahovo-tematicky spolupracujúcich častí.

Bránu k jednotlivým textom obvykle otvára poukaz na nápadný, neobvyklý, ale aj sporný dorozumievací prostriedok. Autor podnet ohraničí, uvedie ho do potrebných súvislostí a napokon jasne vysvetlí. Odbornú a argumentačnú oporu mu poskytujú vybrané zdroje – slovníky, príručky, texty z mediálnej oblasti a webového prostredia. Každý článok uzatvára vecným poučením a odporúčaniami pre komunikačnú prax. Silnou stránkou textov je zvýrazňovanie kultúrnych a hodnotových aspektov slovenského jazyka.

Publikácia je rozdelená do troch hlavných kapitol. Prvú z nich s názvom Jazyková komunikácia a tvorba zmysluplného textu utvárajú úvahy o podstate jazyka a dorozumievania medzi ľuďmi, o zodpovednej výstavbe textu. Bokom neostávajú ani články približujúce vývin slovenčiny vrátane národnej línie v jazyku s poukazmi na jeho hodnototvorné poslanie.

V druhej kapitole Výber výrazu: etika, estetika a logika textu autor pozoruje svet slova. Glosuje výskyt príznakových, nápadných, nezriedka „recyklovaných“ pomenovaní a slovných spojení, ktoré si po oddychu na okraji slovnej zásoby znova našli cestu na dočasné či trvalejšie komunikačné výslnie. V dynamickom videní sa predstavuje Findrovo zjednocujúce, nie priamočiaro normativistické vymedzenie kultúry vyjadrovania. Autor neupozorňuje, osvetársky nevyzdvihuje len tzv. správne, spisovné slovníkové prvky a gramatické prostriedky. Kultúrne vyjadrovanie sa rodí vtedy, keď pohotovo, účelne a výstižne zabezpečuje všetky dorozumievacie potreby svojich účastníkov.

V záverečnej časti Ústna a písomná forma prejavu v masmediálnej a rétorickej komunikácii Findra nachádza argumentačný priestor v internetovom prostredí, nasmerúva pozornosť na elektronické médiá a na dosah technológií na školské vzdelávanie a prax. Metodicko-praktické pristavenia odkrývajú pôsobivý priestor na predstavenie techník a umenia rečníctva.

Autor sa stáva starostlivým sprievodcom pri hľadaní odborne presných, a pritom prístupne formulovaných odpovedí a pri nachádzaní vhodných podnetov na presvedčivé, pútavé dorozumievanie. Vždy zdôrazňuje myšlienku o pôsobení jazyka ako regulátora medziľudských vzťahov, zodpovedného správania sa a konania jednotlivca v spoločnosti. Jazyková komunikácia a kultúra vyjadrovania sa tak zaraďuje medzi obsahovo-tematicky veľmi potrebné, žánrovo žiadané diela.