Recenzia
16.08.2018

Keď sny zachraňujú životy

Uvoľnené pravé predné koleso na vozidle vie byť nebezpečné najmä pri vyššej rýchlosti. Presvedčil sa o tom aj Niko. Na diaľnici narazil do zvodidiel v rýchlosti 140 km/h a prežil. Je v kóme a v opatere lekárov. Jeho najlepší priateľ, rakúsky vyšetrovateľ Sven, ho chodí pravidelne navštevovať a rozprávať mu príbehy, aby mu pomohol sa zotaviť. Nakoniec sa to podarí. Je niekoľko možností, akým spôsobom sa prebral. Buď vďaka snom, do ktorých cez svoje výpočty a algoritmy vie vstúpiť ďalší kamarát Róbert, ktorému diagnostikovali autizmus, alebo vďaka vlastnej túžbe a energie, alebo s pomocou lekárov. Možno za to môže efekt Schrödingerovej mačky, ktorá je v románe často spomínaná. Tá je naraz aj mŕtva, aj živá. Skutočnosť sa dozvieme až po tom, ako nazrieme do škatule, v ktorej je ukrytá.
 
Je treba brať na zreteľ magickú auru, ktorá sa črtá veľmi jemne celým príbehom. Je to sen, nie je to sen? Aká je skutočnosť, to sa čitateľ nedozvie. Môže si to vykladať rovnako, ako môže existovať zároveň v jednej sekunde ďalšia myriada svetov. Príbeh nie je priamo fikciou, môže byť skutočný. Záleží na tom, kto sa na neho akým uhlom pozerá.
 
Jemnou niťou sa spriada paralelný príbeh. V Tatrách sa za nevysvetliteľných okolností zrúti zo skaly skúsený bývalý horolezec. Na inom mieste sa to stane súčasnému horolezcovi. Čitateľ vie, že to nebola nešťastná náhoda. Avšak až v závere knihy sa dozvieme, kto to bol. Prečo sú obete zavraždené, kto za tým stojí a aký je jeho cieľ? Na to všetko získame odpovede. Postupne sa zoznamujeme so šarmantnou a odvážnou Tinou. Táto mladá dievčina sa ochráni pred znásilnením na bratislavskej zástavke električky, a to vskutku neobvyklým spôsobom.
 
Hlavný dej určite tvorí záchrana Nika od dlhov a udržanie si súkromného a úspešného rádia, ktorého je Niko majiteľom. Motív na získanie rádia má tajomný podnikateľ Jozef, a to cez schránkovú firmu a rôzne známosti na veľmi vysokých miestach. Práve postava Jozefa je akýmsi pripomenutím toho, ako to môže na Slovensku skutočne vyzerať. Tí, ktorí majú známosti a peniaze,  môžu skutočne všetko. Navyše – právnici píšu zákony a vedia ich aj ohýbať podľa vlastných predstáv. Spravodlivosť, tak v príbehu, ako aj v skutočnosti, dostáva na frak.
 
Spisovateľ D. Budzak je inšpirovaný vlastným pôsobením a zrejme aj vlastnými životnými skúsenosťami. Čiastočne tak možno román vnímať ako (v istých ohľadoch) založený na skutočnosti, avšak ozajstnú pravdu by ste hľadali len ťažko. Ťažko sa aj kniha číta. Niežeby bola zložito napísaná, skôr naopak. Autor zrejme píše tak, ako mu to jazyk diktuje. Neduhom je časté opakovanie slov, neuveriteľné dialógy, doslovné vysvetľovanie známych faktov a mnoho ďalšieho.
 
Z vulgárnych výrazov by sa dal napísať vlastný príbeh – na druhú stranu to sem aj patrí. Na literatúru a prácu s ohybným slovenským jazykom sa zabúda. Dookola tie isté výrazy často donútia zavrieť knihu a poobzerať sa po nejakej inej. V tomto prípade nie. Príbeh je zaujímavý a ťahá vás tak, že knihe odpustíte aj štylistické nepodarky.
 
Štít / Sen je románom, ktorého sa netreba báť. Pracuje so skutočnosťou aj s nadprirodzenom. Komu to neprekáža, môže sa mu páčiť aj toto dielo. Veď aj v reálnom živote sa stretávame s prvkami toho, čomu na prvý pohľad nerozumieme.
 

Jakub Pokorný