Vyhľadávanie
Návrat Mitanu
Dušan Mitana: Koniec hry, Bratislava, Vydavateľstvo Slovart 2008
Prvé vydanie Mitanovho Konca hry z roku 1983 bolo z ideologických dôvodov cenzurované, preto Vydavateľstvo Slovart v súčasnosti vydáva text tak, ako ho autor napísal. Zmena sa týka najmä otca hlavného hrdinu, ktorý sa kedysi priznal ku nespáchanej vražde. Ako člen komunistickej strany by zločinom mohol očierniť jej meno, a preto sa text musel upraviť.
Psychologicko-spoločenský román s detektívnou zápletkou tvorí u Dušana Mitanu dokonalý podklad pre hru myšlienok a morálnych postojov. Hlavný protagonista Peter Slávik je režisér, manžel, bývalý priateľ, kamarát a syn. Vďaka personálnemu rozprávačovi upínajúcemu sa práve na túto osobu sa čitateľ dokáže, ba až musí stotožniť so Slávikom. Pomocou reminiscencií podaných paralelne so súčasným dianím sa vracia do minulosti a predstavuje nám v prúdoch myšlienok psychologické (ale i fyzické) profily ostatných osôb. Tie medzi sebou majú tiež úzko špecifikovaný systém vzťahov, no základom zostáva ich väzba so Slávikom. Dej je veľmi konkrétne situovaný do Bratislavy, kde po štúdiu hrdina zostáva pracovať a žiť s Helenou Barlovou. Ťažké životné podmienky, politický režim a Helenin problém s alkoholom zanechávajú na Petrovej osobnosti stopu nedôverčivosti a zla. Pre Mitanu je próza akoby pitvaním, zaoberá sa kauzalitou všetkých udalostí okolo Slávika dovedených až do vyhrotenej situácie s Helenou. V afekte a klamnej domnienke o potrate jeho dieťaťa svoju manželku zabije a spúšťa tým lavínu otázok jednak zo strany vyšetrovateľa, kapitána Števurku, a jednak z vnútra samého seba. Ide vlastne o dokázanie dvoch vín: prvá je fyzická, nepopierateľná od momentu vraždy, druhá vyplýva z vlastného svedomia, ktoré otvára dilemu, či zločin je z morálneho hľadiska trestuhodný alebo nie. Od začiatku tu vládne dojem, že Slávik nemôže za to, čo sa udialo, v podstate bol k tomu donútený. Jeho profil konštruujú obrazy minulosti, veľmi silno je ovplyvnený školou, Bratislavou, svojou ženou a rodinou. Matka naňho pôsobí po celú dobu, spolu spriahnu plán, ako sa vyhnúť právnej zodpovednosti, nakoniec sa práve ona priznáva k vražde len preto, aby jej syn nemusel ísť za mreže. Na Slávika teda nakoniec (hry) padá jeden z najväčších trestov: matka si odsedí jeho vinu, cíti sa zodpovedný minimálne za vraždu svojho dieťaťa a pod váhou týchto okolností prežíva začiatok konca svojho utrápeného života. Práve táto zmena je výsledkom rovnice rozdvojenia osobnosti počas niekoľkých dní prežitých v spoločnosti svedomia alebo matky, zastupujúcej v tomto prípade úlohu patrónky. Celým príbehom sa ťahá spor o Slávikovu vinu, lenže zatiaľ čo zvonka vyšetrovateľ zbiera dôkazy a argumenty na Slávikovo usvedčenie, zvnútra sa odohráva veľký boj a odmietanie vlastnej viny. Jeho fyzické „ja“ vraždí jeho ženu (aj dieťa), len aby jeho psychické „ja“ dokázalo ďalej žiť. Najväčšiu sieť na seba teda utkal sám, a sám sa do nej aj zmotal.
Peter Rybanský
