Recenzia
Peter Mráz
12.04.2013

Kráľ Lear - William Shakespeare

Preklad Ľubomír Feldek
Ikar 2012

Kultúrny národ sa pozná podľa toho, že navzdory záplave konzumu, negatívne determinujúcemu správanie väčšiny ľudí, vydáva (hoci aj v relatívne skromnom náklade) diela klasikov svetovej literatúry. Publikovanie Shakespearových hier je preto signifikantným kultúrnym aktom, ktorým sa vždy obohatí slovenský literárny život, bez ohľadu na to, o koľké vydanie ide, resp. v akom množstve prekladov už jeho hry máme k dispozícii.

Vydavateľstvo Ikar v ostatných rokoch sprístupňuje hry anglického dramatika v preklade Ľubomíra Feldeka. Je to preklad hravý, miestami lascívny, zreteľne odlišný od spôsobu, ktorým Shakespeara prekladali Zora Jesenská či Jozef Kot. Feldek pracuje s kritickým vydaním The Arden Shakespeare (1997, editor R. A. Foakes). Práve vydaný preklad hry Kráľ Lear, pre nás námetom blízky vďaka rozprávke Soľ nad zlato, je ukážkou precízneho zvládnutia jazyka pôvodiny a hry s možnosťami slovenčiny. Vyzdvihuje metaforiku, zvukomalebnosť, asociatívnosť textu. Tragický údel kráľa Leara je nadčasovým mementom dneška. Ústrednú scénu hry predstavuje vyhnanie Leara z domu dcérou, od ktorej to najmenej čakal. Búrka mu šibe telo, blúdiac planinou sa pripodobňuje šialenej zveri, v hlave má čoraz väčšiu mätež. Čitateľ by po vzore antických drám azda čakal katarziu. Osem mŕtvych na konci hry ale nie je jej katarzným prvkom – lebo je zrejmé, že tí, ktorí sa musia po mŕtvych ujať moci, na výkon tejto úlohy jednoducho nemajú dispozície. A teda nielen v smrti protagonistov, ale aj v očakávanom osude preživších sa skrýva tragika, ktorú predstavuje William Shakespeare v hre Kráľ Lear. Hodno si ju opäť prečítať.