Vyhľadávanie
Sen bez folklóru a pózy
Ladislav Hrubý: Kráľovstvo na zemi
Žilina, Knižné centrum 2004
Bezmála päťdesiatnik Ladislav Hrubý patrí k hŕstke najtalentovanejších kysuckých spisovateľov (napr. Igor Otčenáš alebo Marián Grupač). Dokazuje to aj jeho druhá poviedková knižka. Obsahuje deväť poviedok vyznačujúcich sa čarovnou ľahkosťou, ale očividne inšpirovaných ťažkými témami dedinskej samoty, v ktorej neštylizovaní hrdinovia prežívajú svoje vzdušné sny o porozumení, láske a konečnom riešení svojich pozemských trápení. Táto ľahkosť je však väčšmi vecou talentovanej štylistiky než nedostatkom obsahov, hoci pomer týchto aspektov by sa chvíľami dal aj obrátiť a v tomto obrátenom garde by prozaik nemusel dopadnúť najlepšie. Hrubý však určite nepatrí medzi lídrov istého druhu písania, zato vie vždy aj napriek trochu unaveným inšpiráciám ostať sám sebou a vo vlastných limitoch sa aspoň dotknúť bytostných vecí znepokojujúcich jeho generáciu.
Poviedky knižky Kráľovstvo na zemi sú predovšetkým čisté v umeleckom i morálnom zmysle. Ich osobitosťou je rozprávačský hrdina, ktorý sa úprimne zveruje s tým, čo videl vo svojom kysuckom chotári, čo mu povedalo nebo, i s tým, čo ho postretlo medzi nebom a zemou. Robí to s osudovým zmyslom pre poéziu, ktorá sa nezriedka spaktuje s humorom takmer kafkovského razenia, s kultivovanou noblesou dobrého pozorovateľa, so sluchom pre dedinské šumy zlievajúce sa často do nezvratných právd o existenčných otázkach človeka. V máloktorej próze dnes nájdeme toľko autentického kraja neprifarbeného folklórom či pyšnou pózou nadradeného intelektuála, toľko civilizovanej magiky vyžarujúcej z prežívania genia loci, toľko tajomstva, ktoré zostalo po presnom pomenovaní okolností, skutkov a myšlienok spoluhrdinov tohto bizarného vrchárskeho súručenstva. Ani hučanie opileckého davu v krčme, kde sa vybavujú účty rukolapne a bez moralít, ani hriešne vášne s krvavým koncom, nuda a úzkosť z opakujúcich sa vzťahov a smútok z nedostatku sociálnych väzieb však neodradia od snov o niečom lepšom, čo sa napokon stáva realitou Hrubého próz. Hrubého hrdinovia sú lepší preto, že vedia snívať. Sen je štvrtým rozmerom próz tohto prozaika, ktorý vie všetko o nezamestnanosti, pokrivenosti politiky a futbalu i o večnej nevere žien. Sen lyricky plynie z vecí, stromov i ľudí, vracia sa do nich, aby všetko urobil vrúcnejším, ľudskejším a uveriteľnejším. A hoci v poviedkach často prší, na ich výpovednom obzore sa navzdory tomu vždy vyčasí. Akoby všeobecne platilo to, čo v skvelej poviedke Otcov obraz povie mŕtvy otec svojmu živému synovi: ,,Všetko, čo si prežil, ostalo v tebe a vracia sa, musí sa vracať, lebo človek je človekom aj preto, že si pamätá.“ A Hrubý je dobrým autorom okrem iného aj preto, že má trúfalosť hovoriť i samozrejmosti.
Alexander Halvoník
