Vyhľadávanie
Hovorí sa, že história ľudstva je históriou vojen. Aj pri najhumanistickejšom pohľade na dejinný vývoj toto tvrdenie do istej miery platí. A určite sa dá aplikovať na režim šéfa Kremľa Vladimira Putina. Presne týmto spôsobom sa k nemu postavil svetoznámy britský expert na Rusko Mark Galeotti v knihe Putinove vojny. Od Čečenska po Ukrajinu.
Zaujímavosťou je, že kapitola o veľkom ruskom útoku na suseda vznikla takpovediac dodatočne. Ako uviedol Galeotti, 24. februára 2022, keď Putin spustil inváziu do Ukrajiny, rukopis knihy už odovzdal, ale rozhodol sa ho doplniť.
Putinove vojny. Plurál
Vôbec to neprekvapuje. Veď kniha má názov Putinove vojny. Vojny. Plurál. A vojna v Ukrajine sa v skutočnosti začala už v roku 2014. Bez ohľadu na to, či by Galeotti kapitolu o invázii pripojil alebo nie, celým dielom sa tiahne obava, aký konflikt bude nasledovať. Hoci mnohí v roku 2022 pochybovali, a mali na to i dobré dôvody, že sa Putin pustí do veľkej invázie, zdá sa, že skôr či neskôr by sa niečo stalo.
Veď, ako píše Galeotti, a potvrdzujú sa tým prvé vety tejto recenzie, je faktom, že všetky národy do istej miery formovali vojny; nielen ich vedenie, ale aj budovanie daňového systému na ich financovanie. Osobitne to však platí pre Rusko, krajinu bez prírodných hraníc na križovatke Európy a Ázie. „Vojny ovplyvnili aj ruské mýty, príbehy o sebe. Keď vojsko moskovského kniežaťa Dmitrija v roku 1380 v bitke pri Kulikovom poli porazilo vojsko tatársko-mongolskej Zlatej hordy, bol to bezpochyby pôsobivý vojenský úspech, ale v žiadnom prípade nešlo o taký veľký zvrat, ako sa neskôr vžilo. Napokon, už o dva roky sa vojsku Zlatej hordy podarilo dobyť Moskvu, ktorú vyplienilo a Dmitrija prinútilo, aby opäť prisahal vernosť chánom,“ vysvetľuje Galeotti.
Je nepochybné, že mýty, na ktorých sa takmer bez ohľadu na režim budovala ruská veľmocenská identita, zasiahli aj ostatných. Samozrejme, prispela k tomu nepopierateľná a zásadná úloha Sovietskeho zväzu v porážke nacistického Nemecka a jeho spojencov v druhej svetovej vojne. No boj za slobodu už tisícnásobne zneužili komunistickí a potom putinovskí propagandisti. Každý kritik Kremľa je v ich svete fašista a Rusko je i tak nepremožiteľné, čiže akýkoľvek odpor je zbytočný. Tieto „argumenty“, ktoré v skutočnosti podporujú agresiu, preberajú po celom svete vrátane Slovenska všetci menší či väčší obdivovatelia režimu v Moskve.
Nástroj na upevnenie moci
Galeotti nás preto v knihe Putinove vojny nesprevádza len vojenským plánovaním a bitkami. V prvom rade sa usiluje pozrieť na politické kalkulácie šéfa Kremľa, ktorý si z masového násilia urobil politický nástroj na upevnenie a posilnenie moci. Zároveň je Galeottiho dielo pretkané osobnými diskusiami s najrôznejšími aktérmi Putinových vojen.
Niektoré tieto rozhovory pôsobia až prorocky mrazivo. „Vieš, všetko sa to rozpadne a až sa to stane, všetci nám pôjdu po krku. Ako vždy. Keď sme slabí, idú po nás, vždy. A než sa spamätáš, budeme potrebovať ďalšieho vožďa (šéfa).“ Toto povedal Galeottimu v roku 1990 v Moskve sovietsky poručík, ktorý rok pôsobil v Tadžikistane a predtým bojoval v Afganistane. A je to leitmotív prvej časti knihy o tom, ako Putinovi do Kremľa pomohol aj chaos, ktorý v Rusku zavládol po rozpade ZSSR. Keď po voľbách v máji 2000 nastúpil na prezidentský post, v inauguračnej reči hovoril i o demokracii a pokojnom priebehu prevzatia vlády. No ako Galeotti opisuje v druhej časti knihy, rýchlo vyšlo najavo, že keď to bude nutné, Putin pri obnove moci ruského štátu na domácej a medzinárodnej scéne siahne po akýchkoľvek prostriedkoch.
Brutálne to svetu predviedol v druhej čečenskej vojne a potvrdil v Gruzínsku. Moskva zároveň vytvárala „pružnejšie, efektívnejšie a pripravenejšie ozbrojené sily“. Putin, ktorému americký prezident George W. Bush ešte v roku 2001 „pozeral do očí a duše“, priviedol vzťahy Západu a Rusku k novej studenej vojne, ktorou sa zaoberá tretia časť knihy.
Hybridná vojna
V tej štvrtej sa Galeotti sústreďuje na prezbrojovanie ruskej armády. Hoci v Ukrajine sa ukázalo, aké diskutabilné je tvrdenie, že je druhá najmocnejšia na svete, modernizácia ruskej armády je realitou naprieč vojenskými doménami od zeme cez moria až po vzduch, vesmír a kybernetický priestor.
No ako Rusko správne pochopilo, efekt množstva tankov, lietadiel a jadrových zbraní dokáže ešte znásobiť hybridná vojna. Galeotti sa v knihe ospravedlňuje, že vytvoril monštrum v podobe Gerasimovovej doktríny, ktorú však nikdy nevnímal ako ucelený koncept, a mnohí pozorovatelia Ruska ho len bezmyšlienkovite prebrali, lebo im zapadal do ich predstavy o Moskve. Na druhej strane platí, a autor o tom píše v poslednej časti s názvom Budúcnosť, že Rusko stavia na politické, informačné i spravodajské aspekty konfliktov.
Kniha Putinove vojny ponúka hlboko fundovaný pohľad na budovanie ruskej vojenskej moci, jej silné stránky i štrukturálne slabiny a na to, ako ju dokáže šéf Kremľa využiť. Galeotti to analyzuje racionálnym spôsobom a vyhýba sa rusofóbnym skratkám. Ponúka nevšedný, ale aj mimoriadne znepokojivý zážitok, pretože ani on, samozrejme, nevie, ktorá Putinova vojna bude posledná a akú skazu ešte svetu môže priniesť.
Andrej Matišák (1975)
Viac ako 20 rokov pracuje ako zahraničnopolitický novinár, od roku 2006 v denníku Pravda. Venuje sa európskej politike, medzinárodným vzťahom a globálnej bezpečnosti. Podieľal sa na projekte Defense Matters, ktorý s podporou NATO spojil viaceré zahraničné médiá.
