Vyhľadávanie
Rozvetvený svet
Andrej Hablák: Leknín, Bratislava, Drewo a srd 2009
„Len akési prízračné vedomie, ktoré bobtná, tečie okolo...“ – citovanými slovami autor presne vyjadruje esenciu svojej najnovšej zbierky. Texty krúžia okolo krajiny, dotýkajú sa jej, každý krok je hĺbavý, neistý... Je ohmatávaním terénu, ktorý sa môže každú chvíľu stratiť, zmiznúť či premeniť. Autor pristupuje k „písaniu krajiny“ so snahou zachytiť procesy, ktorými prechádza. Krajinu chápe ako široký priestor dejov vedomia, krehkých aj krutých obrazov reálnych (alúzie na Tibet) aj imaginárnych priestorov i súvislostí s inými textami (napr. Macsovszky).
Básnik udržiava texty kdesi na rozmedzí horúčkovitého, končiaceho sa sna a prebudenia. Vracia sa k poézii pripomínajúcej stredoveké ľúbostné piesne. Evokuje to tematika lásky, rytierska úcta k žene a krajine, vykanie, ktoré prirodzene a rýchlo prechádza do tykania a slovosled. Verše súčasného básnika nestrácajú pátos (v pozitívnom zmysle), ale ani jemnú iróniu.
Existujú slová, ktoré sa v dnešnej literatúre zdajú vyprázdnené a „otrepané“: duša, láska, plač... Hablák sa k týmto slovám vracia, pričom sa nesnaží nasilu im vštepiť nové významy, skôr ich napĺňa pôvodným významom v čo najčistejšej forme. Tiež využíva básnické slová par excellence... Až zrazu čitateľ nevie, prečo sa vlastne poézia podobných výrazov postupne celkom vzdáva...
Leknín tvorí päť častí: Tebe, Leknín, Zasne/že/na / krajina/, Kniha z Jazyka / Reč ambiguity, Dávne mesto. Kým v prvých troch autor prechádza od ľúbostnej poézie cez básnické načrtnutie vzťahu krajiny, ženy a sna, v Knihe Jazyka / Reč ambiguity prevládajú intelektuálne reflexie, vnemy a pocity sú vyjadrené ostrejšie, objavuje sa aj syntaktická redukcia a potom znovurozvitie vyslovených slov do kontextu obrazov. V Dávnom meste Hablák zachytáva procesuálnosť ako takú, básne sa stávajú reflexiou priestoru mihajúceho sa naokolo.
Hablákov Leknín sa stáva rozvetveným svetom, úprimnou výpoveďou balansujúcou kdesi na hrane medzi neistotou a skepsou z možnosti zachytiť plynulosť vecí slovami a odvahou predsa len ich napísať.
Veronika Dianišková
