Vyhľadávanie
Ján Čomaj
Mág z Očovej. Ján Berky-Mrenica
Bratislava, Perfekt 2008
Ján Čomaj už ako gymnazista a neskôr vysokoškolák s pasiou moderoval rôzne koncerty, bol doma aj medzi rómskymi kapelami. Viem, že primášom sa občas venoval aj u nich doma, kde sa muzicírovalo menej, lebo aj telo potrebovalo regeneráciu a duša ventil v podobe rozprávania. A j táto knižka je rozprávaním. Rozprávanie je voľné, slobodné, zavše aj bez oslieho mostíka medzi kapitolami. Sólový part má protagonista Ján Berky-Mrenica. Je sympatické, že tento kumštár sa za svoje rómstvo nehanbil, naopak, zaostalejším Rómom pomáhal, kde mohol, najpresvedčivejšie príkladom zo svojej famílie. Aj keď jeho rozprávanie mohol autor miestami štylizovať náročnejšie, na druhej strane – od osobnosti Berkyho aj náročnejší čitateľ prijme mentorstvo, lebo je úprimné i užitočné.
Čomaj neskrýva pomocné barličky, o ktoré sa pri rozprávaní opieral. Veď jeho protagonista bol aj kronikárom, aj písmákom. Spolu s dcérou Aninou Botošovou zozbierali aj rómske príslovia: Róm od svojho narodenia musí svet presviedčať, že je dobrý. Mosty medzi ľuďmi sa stavajú ľudskými skutkami. Tanec bez muziky je ako jedlo bez soli. Je lepšie porezať sa nožom, ako zlým slovom.
Vieme, že dcéra Anina mu spísala aj spomienkovú knižku Veselo s husličkami po svete. Berky sa vskutku po širokánskom svete bohato nachodil. A keďže bol ,,komunikatívny" nielen svojimi čarovnými husľami, ale aj rozprávaním, veselo rozprával aj v rozhlase, televízii či ,,do novín“ zvedavým reportérom. Aj tí zahraniční sa dozvedeli, že je Očovan spod Poľany, že niet takého dolára ani sľubovanej kariéry, aby emigroval. Taká domovina sa vyčarať nedá, lebo takej na svete niet. Týmito slovami odpovedal na ponuku zostať v USA aj Armstrongovi. S chýrnym trubkárom si zahral, obaja sa po koncerte objali, lebo ich vystúpenie uchvátilo všetkých.
Berky si zahral aj na skutočných stradivárkach. Aby ten zázrak bol ešte zázračnejší, zahral si na nich v lietadle, na ceste do Indie, deväť kilometrov nad zemou. Požičal mu ich primárius Britského sláčikového orchestra z Londýna.
Ako vyzerali jeho prvé husličky? Ako sa k nim dostal? Áno, je to rozprávanie aj o husliach, no najmä o rodine. Keď otec ovdovel a zostal sám na päť detí, hľadal ženu a deťom mater. Vystriedalo sa ich deväť, lebo otec bol prísny a náročný aj na povinné školy svojich detí. Pozdala sa mu až deviata žena, lebo tá priniesla aj majetok: ďalšie tri deti. Napriek tomu v rodine Berkyovcov boli aj absolventi vysokej školy, konzervatórií či ďalších užitočných škôl. Lenivosť z domu vykázali, dvere otvorili hudbe. Sám Berky, už ako svetom uznávaný virtuóz, stihol ,,strácať čas“ vyhrávaním na nespočetných sobášoch pod Poľanou. Raz darmo, sobáš je sobášom iba s Berkyho husličkami!
Rád si pošpásoval aj na svoj úkor, lebo postavou nevynikal. Humorne glosuje svoj pobyt na Filipínach, kde sa vraj po prvý raz cítil rovnocenným občanom čo do výšky i zafarbenia.
Mág Berky iba v SĽUK-u prežil neuveriteľných 33 rokov. Nahrával piesne, upravoval ich pre svoju kapelu, komponoval technicky náročné skladby pre husle a orchester. Aj neskôr, napriek ochrnutiu, sa do úmoru pasoval so skladbami i chorobou. Za ten svet nevedel oddychovať.
Knižka o huslistovi z Očovej je magická svojou grafickou zrelosťou, dokonalými autentickými snímkami a pre po potešenie milovníkov hudby aj pripojeným CD s najkrajšími melódiami Jána Berku-Mrenicu.
Slavo Kalný
