Recenzia
Jana Túry Kopčová
29.05.2013

Muž s drozdom na pleci – Ján Štepita

Vydavateľstvo Matice slovenskej 2012

Rodák z Liptova a bývalý učiteľ na gymnáziu v Trstenej, Ján Štepita, pred pár mesiacmi oslávil okrúhle životné jubileum. Na svoje osemdesiate narodeniny daroval sebe i svojim čitateľom zbierku poviedok Muž s drozdom na pleci.

Štepita je uznávanou postavou oravského kraja, no nie vždy to tak bolo. Ako sa zdôveril v rozhovore pre regionálne oravské noviny, v minulosti, kto nepochádzal z Trstenej, bol pre jej obyvateľov „ďadom“, teda niekým menejcenným. Štepitovi trvalo roky, kým ho miestni obyvatelia začali rešpektovať. Dnes sú na neho právom hrdí. Svoje fejtóny, príbehy, rozprávky a poviedky uverejňuje v regionálnych novinách. Známy je tiež vyše dvadsiatimi rozhlasovými hrami. Jeho prvá kniha poviedok so spomienkovými témami Poviedky neskorého roka mu vyšla v roku 2010.

V knihe Muž s drozdom na pleci sa vracia do čias totalitného režimu, ale čerpá i zo súčasnosti. Štepita je vynikajúci pozorovateľ. Jeho poviedkové postavy sú ľudia z mäsa a kostí: boria sa so svojím osudom, zažívajú radosti i starosti všedného dňa. Niektoré z nich vyvolajú u čitateľa súcit (Silvo Hámer z textu Muž s drozdom na pleci), iné, naopak, úsmev (postavy z poviedky Ako sme hľadali Annu Chudôbkovú). Práve na dvoch spomenutých poviedkach vidieť autorov široký tematický i literárny záber a napojenie na tradíciu. Kým prvá, podľa ktorej je pomenovaná i celá zbierka, sa podobá Kukučínovým dedinským poviedkam, jeho vtipnému, inokedy karhavému postoju k životu slovenského ľudu; poviedka Ako sme hľadali Annu Chudôbkovú má veľmi podobné črty s Jesenského tvorbou. Hlavnými hrdinami sú uštipačné, ohováračné ženy a pasívne mužské postavy. Na pozadí banálnej udalosti – v paneláku sa šíri správa, že akási Anna zdedila veľký majetok – sa stretávame s jednotlivými postavičkami, s ich pátraním po onej bohatej žene… Vznikne tak rad komických situácií a výmyslov odhaľujúcich charaktery protagonistov.

Štepitova druhá kniha poteší nielen Trstenčanov, ale určite si nájde čitateľov i mimo jeho „takmer“ rodnej Oravy.