Vyhľadávanie
Čo sa skrýva za záhadou ruskej duše? Žeby to bola tá príslovečná sebaobetavosť za veľkú vec či prostoduchá dobrota a preduchovnenosť – vlastnosti, o ktorých individualistický a pragmatický Západ rád rozjíma, keď listuje v Dostojevského románoch? Ruský spisovateľ a bývalý Moskovčan Michail Šiškin vo svojej zbierke esejí Moje Rusko. Vojna či mier? stranu za stranou strháva závoj z tohto mýtu. Nie, nič ušľachtilého ruskú dušu podľa neho nestvárnilo, za týmto romantickým konštruktom je iba obraz zotročenia, tiahnuceho sa ruskými dejinami po celé stáročia až dodnes.
Šiškin svoju teóriu dokladá historickými príkladmi a osobným svedectvom, ako i osudom svojej rodiny, otrávenej sovietskou propagandou. Keď sa na politickej scéne objavil Michail Gorbačov, pre otca bol podozrivo neruský, príliš liberálny; a keď matka, komunistka, riaditeľka školy, podporila nekonformný názor, vyslúžila si prepustenie. Syn objavoval vo svojom okolí čoraz viac zbabelosti a pátral po pravde. Odhalil, že tzv. hrdinstvo otca v druhej svetovej vojne bolo vojnovým zločinom, o ktorom otec mlčal.
Autor, ktorý už roky žije v malej švajčiarskej dedinke pri francúzskych hraniciach, mi knihu daroval na Vianoce s venovaním: „Mojej dorogoj Irene moja knižka na tvojom jazyke“. Odvtedy ju priam hltám. Je to napínavý nekončiaci sa príbeh násilia a lží tejto gigantickej krajiny, ktorý naruby prevracia hocijaké iluzórne ponímanie o nej. Čiastočne poznám tieto eseje z publikácií v nemčine, ich slovenský preklad sa dobre číta, je presný a plynulý.
Šiškin nie je historik, netopíme sa v mori faktov; vybral si tie, ktoré ilustrujú jeho tézu o hlboko zakorenenej poslušnosti ľudu voči autoritárskemu vládcovi, cárovi alebo sovietskemu pohlavárovi či dnešnému prezidentovi, na ktorého bol vydaný medzinárodný zatykač. Ale vôľa postaviť vojnového zločinca pred Medzinárodný trestný súd a tým činom nastoliť pre nespočetné obete akúsi spravodlivosť, doposiaľ neotriasla oddanosťou poddaných ku gosudarovi (Jeho výsosť). Napokon, iný vzťah obyvateľstva ako absolútna lojalita k štátu sa v Rusku nepestuje.
Šiškin odhaľuje rôzne absurdnosti, napríklad onen historický zlom, keď cár prejavil veľkorysosť a daroval slobodu šľachticom, čim sa stali otrokármi s masami nevoľníkov, ktorí hrdlačili na ich veľkostatkoch. Buď som otrok alebo otrokár. Zato slobodne zmýšľajúcim a podľa svojho svedomia konajúcim občanom a občiankam sa pridelí miesto akurát tak v radoch trestancov v pracovnom tábore. Šiškin vysvetľuje, že vydýchnutie počas prechodného obdobia medzi cárizmom a boľševickým terorom pred sto rokmi, ako i obdobie začínajúce sa perestrojkou a glasnosťou v polovici 80. rokov a definitívne sa končiace nástupom Vladimira Putina v roku 2000, bolo príliš krátke na to, aby zanechalo odolné klíčky, z ktorých by mohli vzísť silné demokratické štruktúry a uvedomenie si seba samého ako strojcu vlastného života a spoločnosti.
Veľký ruský básnik 19. storočia Fjodor Ťutčev písal Umom Rossiju ne ponjať, (Rozumom sa Rusko nedá pochopiť) a na rozuzlenie hádanky ponúkol V Rossiju možno toľko veriť. Šiškin, neúprosný racionálny analytik svojej vlasti, nás z tejto pasce neurčitosti vyťahuje, vyslobodzuje z tmárstva práve vďaka rozumu. Nebude divu, keď sa tento znalec svojho remesla a témy čoskoro objaví na čiernej listine teroristov, ako sa to nedávno stalo autorom Borisovi Akuninovi a Dmitrijovi Bykovovi. Stalinistický zvyk kriminalizovať spisovateľov by bol pre Michaila Šiškina okrem nepríjemných vedľajších účinkov cťou, potvrdením toho, že šírenie jeho nehoráznych právd vrátane putinorúhačstva je politicky relevantné a pre dnešný zločinecký moskovský režim ohrozujúce.
V zbierke sú zahrnuté aj eseje venované ruskému koloniálnemu vzťahu k Ukrajine, ktoré boli napísané niekedy krátko po anexii Krymu, ako i nové, zaoberajúce sa ruskou vojnovou agresiou v Ukrajine po 24. februári 2022. Žiaľ, vydavateľstvo opomenulo vznik textov datovať, preto nie je ľahké dovtípiť sa, ku ktorému obdobiu sa vzťahujú analýzy a prognózy. Šiškin je živo reagujúci autor a každým dňom vraždenia a mučenia v Ukrajine a uvrhnutia tisícov Rusov a Rusiek do väzenia za ich nesúhlas zaščiščať rodinu (brániť vlasť) ot ukrajinskich fašistov sa jeho postoj radikalizuje a odsúdenie Ruska naberá na sile. Statočný postoj. Aj to je Rusko, Rusko výnimočných jedincov.
Šiškin šíri osvetu pôsobivým literárnym jazykom a pritom tých necelých 200 strán sa neobmedzuje na dekonštrukciu všelijakých Potemkinových dedín. Ruský osvietenec jasne rozlišuje, čo je hodné zatratenia a čo zachovania – k tomu poslednému patrí jeho rodný jazyk ako i literatúra, ktorá je v ňom napísaná, ale tá, v ktorej niet imperiálneho ducha, teda určite diela Gogoľa – po rusky píšuceho Ukrajinca – a Čechova. Moje Rusko. Vojna či mier? je od minulého roku na slovenskom knižnom trhu a dá sa požívať ako voľne dostupný a účinný liek proti zhubnej a nákazlivej rusofílii. Moje Rusko ot vsej duši želá slovenským rusofilom skoré uzdravenie.
