Recenzia
Lucia Mattová
22.11.2018

Nočná mora násilia a teroru

„Zdalo sa mi, že sa mi zrazu vyjavujú všetky neznáme a znetvorené mŕtvoly, ktoré som vozil v sanitke odvtedy, ako padol Bagdad.“

„Na pravej ruke jej chýbali tri prsty a po celom tele mala príšerné rany.“

„Na trhu zhoreli sliepky, zelenina, ovocie a ľudia.“

Debutová zbierka poviedok Blázon z Námestia slobody Hassana Blásima, ktorého The Guardian označil „za pravdepodobne najvýznamnejšieho žijúceho arabského autora“, je akoby aktom samoliečby a snahou o znovuzískanie citlivosti po prežitých hrôzach. Vo svojich prózach Blásim píše o tom, čo dobre pozná. Popisuje život v okupovanom postsaddámovskom Iraku všetkými zmyslami. Priamočiaro a bez prikrášľovania: ilegálni prevádzači, videá s rukojemníkmi, telá roztrhané na kúsky, únosy, desivá realita exilu či paranoja pokusov o asimiláciu. V jeho prózach implicitne cítiť aj túžbu po mieri, pokoji, po „normálnom živote“ bez hrôz a zabíjania. Zbierka Blázon z Námestia slobody vyvolala vlnu záujmu a svetové médiá jej pripísali rôzne prívlastky – brilantné, znepokojujúce, odvážne, ukrutné...

Prekladateľ zbierky Marek Brieška nazval Blásimov autorský štýl makabróznym realizmom. Jeho diela sa vyznačujú strohými až úsečnými vetami, ktoré svojím rytmom pripomínajú streľbu zo samopalu. Rýchly tok viet je v kontraste s detailmi vojnových hrôz, ktoré Blásim neopomenie podrobne opísať. M. Brieška, ktorý dnes patrí už k popredným slovenským orientalistom a prekladateľom z arabčiny, doplnil dielo o vysvetlivky, pomáhajúce slovenskému čitateľovi pochopiť miestne reálie a historické súvislosti. Vďaka Brieškovým prekladom z tvorby viacerých súčasných autorov píšucich v arabčine (o. i. diela nositeľa Nobelovej ceny za literatúru Naguiba Mahfouza, Gamala al-Ghitaniho či Tayeba Saleha) sa pomaly začínajú zapĺňať biele miesta zo súčasnej arabskej literatúry na slovenskom knižnom trhu. Pričom Blásimov Blázon z Námestia slobody má tendenciu plniť ako historickú, tak aj literárno-estetickú funkciu – hoci v tomto prípade ide skôr o estetický šok.

Zbierka poukazuje na to, čo nedokážu sprostredkovať správy z médií – môže pomôcť pochopiť a preniknúť aspoň sčasti do príčin a následkov imigračnej vlny do Európy, ktorá nás nemôže nechať ľahostajnými. Hassan Blásim bol sám nútený odísť z Bagdadu a po niekoľkých rokoch ilegálneho cestovania po Európe sa usadil vo Fínsku. Jeho diela sú preložené do viac ako dvadsiatich jazykov a získal viacero prestížnych literárnych ocenení. Zbierka Blázon z Námestia slobody bola nominovaná na ocenenie Independent Foreign Fiction Prize, ktorú však Blásim získal až v roku 2014 za zbierku Iracký Kristus (Iraqi Christ).
 
Lucia Mattová