Vyhľadávanie
Nová téma v slovenskej literatúre
Martina Monošová: Lásky o piatej (tajomstvá opérky)
Stará Turá, Vydané s podporou Nadácie ŽIVOT Stará Turá 2005
„Opérstvo“ v novodobej podobe, aká sa utvorila v posledných desaťročiach, pokiaľ viem, nie je u nás dosiaľ literárne spracované, hoci ide – z hľadiska individuálnej, ale aj sociálnej psychológie – o závažný fenomén. Skúsenosti, ktoré prináša, môžu ovplyvniť azda celý ďalší život aktériek, resp. aktérov tohto „experimentu“, vychýliť ho do celkom nových polôh. Potešila som sa, keď som sa dozvedela, že u nás vznikol text, ktorý tematizuje túto skúsenosť „z prvej ruky“, a tak vydáva komplexnejšie, nielen jednostranné (či už pozitívne alebo negatívne ladené) svedectvo o spomínanom fenoméne – ako o predmete neraz rozporuplných hodnotení, dokonca aj polemík.
Rozprávanie o ňom sprostredkuje v Monošovej knihe sympatická protagonistka Petra. Prichádza do Londýna so želaním oslobodiť sa v novom, lákavom prostredí od spomienok na problémy, ktoré prežívala vo svojom súkromí, a aj od svojich komplexov. Autorka prináša obrazy osudov viacerých slovenských a českých opériek, cez ich príbehy dáva nahliadnuť do širokého spektra zážitkov, ilúzií, radostí, nádejí, ale aj sklamaní, hnevu, ľútosti. Ide o opis každodenného prežívania v cudzích rodinách, o utváranie najrôznejších vzťahov medzi „domácimi“ a dievčatami, určenými na opatrovanie detí a neraz využívanými aj na práce celkom iného druhu. Monošová kultivovane vytvára akési dvojzrkadlo nastavené jednak anglickým rodinám – ide o (často kritický) pohľad na stránky života tamojších rodín ukryté pred verejnosťou. Na druhej strane je to zrkadlo každodenného prežívania našich dievčat, konfrontovaných s realitou, na akú mnohokrát neboli vôbec pripravené. Najmä mladé dievčatá osloví v knihe autentický opis postupného „udomácňovania sa“ v cudzom prostredí a v cudzom jazyku. Nepochybne zaujímavé sú opisy utvárania osobitej „opérskej komunity“ a vzťahov vnútri nej.
Monošovej knižná prvotina (autorka už predtým publikovala časopisecky) je tematicky zaujímavá, príbehy dievčat-opériek sú v nej pôsobivo vykreslené a majú šancu zaujať. Na autorke oceňujem jej schopnosť hľadieť na neznámu krajinu otvorenými, neraz aj kritickými očami, schopnosť prezentovať svoju opérsku skúsenosť, ako aj dotyky s anglickou spoločnosťou realisticky, vyvážene, bez sentimentality (hoci téma k tomu zvádza). Nemožno nespomenúť fakt, že autorka necháva svoju protagonistku vecne uvažovať aj nad vlastnou identitou, nad súnaležitosťou so svojou kultúrou, že jej ústami vyslovuje zaujímavé porovnania dvoch spoločností, dvoch kultúr...
Martina Monošová preukázala v debute talent empatie, dobrú pozorovaciu schopnosť, ako aj schopnosť vystihnúť atmosféru cudzieho mesta a to, ako ju prežívajú dievčatá-opérky, ktoré prišli do Anglicka nielen kvôli zdokonaľovaniu v jazyku, ale aj pre novú skúsenosť a vo viacerých prípadoch aj možnosť nových začiatkov svojich životných príbehov. Popisnejšie časti textu sa striedajú s dialógmi a prózu oživuje aj včlenenie e–mailových listov, ktoré si protagonistka vymieňa s príbuznými, priateľmi, a napokon, aj s „internetovým boyfriendom“.
Som presvedčená, že knižka Lásky o piatej zaujme väčší čitateľský okruh témou, nekomplikovanou, prístupnou formou rozprávania a že za ňou siahnu nielen minulé, terajšie či potenciálne opérky.
Etela Farkašová
